Hajnáčka

Primátor/Starosta: Ivan Poprocký
Prednosta/Zástupca starostu: - / Tóth Tomáš
Tel.: 047/581 21 43
Mobil: 0902 917 150
Fax: - Web: www.obechajnacka.sk

Úradné hodiny:

Pondelok:     08:00 - 12:00 / 12:30 - 16:00
Utorok:          08:00 - 12:00 / 12:30 - 16:00
Streda:          08:00 - 12:00 / 12:30 - 16:00
Štvrtok:         08:00 - 12:00 / 12:30 - 16:00
Piatok:          08:00 - 12:00 / 12:30 - 16:00

Prezentácia:

Obec sa spomína od roku 1425 ako Danuskue, neskôr Kues (1255), Anyaskw (1344), Ayanaskewalya (1427-31), Haynachkeallya (1565), Hajnacžka (1773); maďarsky Ajnácskö.

O hrade je prvá zmienka v r. 1245. Vznikol ako kráľovský na mieste staršej pevnosti. Stal sa sídlom panstva, ku ktorému v polovici 15. storočia patrilo 15 obcí. V 16. a 17. storočí bol významným bodom protitureckej obrannej línie. V roku 1545 ho na rok obsadili Turci a nakrátko aj koncom storočia. V 17. storočí bol prestavaný, v 18. storočí spustol. Obec sa vyvinula z majera pod hradom. Mala roľnícko-pastiersky ráz. Patrila pôvodnému hradnému panstvu Hajnáčka, v novoveku viacerým zemianskym rodinám.

Za tureckej okupácie sa zmenila na samotu, potom sa postupne zaľudňovala. V roku 1773 tu žilo len 13 želiarov a niekoľko panských remeselníkov. V r. 1828 mala obec už 84 domov a 375 obyvateľov. V 19. storočí tu vznikla väčšia tehelňa. Do roku 1945 sa obyvatelia zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-1944 bola Hajnáčka pripojená k Maďarsku. Po oslobodení tu vybudovali závod Ipeľských tehelní. Taktiež tu vznikol kameňolom a pekárenská výrobňa. JRD tu bolo založené v r. 1957. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 223 m n.m., ostatné časti vo výške 214-578 m n.m.

Obec leží uprostred Cerovej vrchoviny, v kotline horného toku potoka Gortva. Chotár o rozlohe 1771 ha sa rozprestiera prevažne na vrchovine a zamokrenej nive so zvyškami dubobučín, dúbrav a agáčin. Tvoria ho treťohorné pieskovce, rozčlenené tektonickým údolím Gortvy s krátkymi údoliami a výmoľmi, z ktorých vystupujú erózne trosky lávových prúdov z konca treťohôr. Prevládajú pararendziny a ilimerizované pôdy. Nachádzajú sa tu tiež sírne pramene.

V polovici 19. storočia ich analyzoval Dr. Marikovszky. Vtedy tu vznikli aj kúpele na liečenie reumatických, cievnych a ženských chorôb. Po r. 1945 kúpele zanikli. Na čadičovej plošine Ragač sú významné rastlinné druhy a teplomilné spoločenstvá. Vysoký trávnatý zárast na suchých svahoch tvorí zlatá brada južná. Z okolia obce pochádza aj nález staroštvrtohornej hyeny (Crocuta pernieri). Je tu tiež jedno z najbohatších stredoeurópskych nálezísk osteologických úlomkov tapíra.

Pamiatky Zrúcaniny gotického hradu Kaplnka z 18. storočia Kaštieľ klasicistický z r. 1820

Oznam mesta/obce:
Verejná tabuľa - www.obechajnacka.sk/index.php?id=7

Služby: