Harmanecká jaskyňa

Tel.: 048/ 419 81 22
Mobil: -
Fax: -
E-mail: harmanj@ssj.sk
Web: www.ssj.sk

Prevádzka:

celoročne

Otváracie hodiny Po-Pi:
Otváracie hodiny cez víkend:

Poloha:

Služby:

Náučný chodník

Vybudovaný v roku 1992, obnovený v roku 2002. Dĺžka 1,3 km s prevýšením 260 m. Obsahuje 9 informačných panelov: 1. úvodné informácie, 2. geologické pomery Harmaneckého krasu, 3. lesné a rastlinné spoločenstvá, 4. bezstavovce okolia jaskyne, 5. vyššie živočíchy, 6. tis v okolí Harmanca, 7. Harmanecká jaskyňa, 8. živočíšstvo Harmaneckej jaskyne, 9. história jaskyne.

Možnosti športového vyžitia:

-

Možnosti wellness:

-

V zariadení sa možno dohovoriť:

anglicky, nemecky

Vzdialenosti:

Banská Bystrica
Bratislava

Popis zariadenia:

Harmanecká jaskyňa leží severozápadne od Banskej Bystrice, na rozhraní Veľkej Fatry a Kremnických vrchov, pri obci Harmanec. Vďaka jej charakteristickému snehovému sfarbeniu jej prirástol názov Biela jaskyňa. Najväčšia sprístupnená časť sa nazýva Dom pagôd, ktorá je špecifická svojimi mohutnými pagodovitými útvarmi. Symbolom jaskyne je oslnivo biela kamenná váza, ktorá vraj splní želanie každému, kto do nej trafí mincu.

Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch chočského príkrovu pozdĺž tektonických porúch, miestami sa uplatnili i medzivrstevné plochy. Dosahuje dĺžku 2763 m a vertikálne rozpätie asi 75 m. Okrem mohutných rútivých priestorov (Dóm pagod, Vysoký dóm, Bludný dóm a i.) sa vyskytujú horizontálne a šikmé chodby s nepravidelnými oválnymi tvarmi, avšak bez typických znakov riečnej modelácie. Zastúpené sú i menej výrazné rútivé a špirálovité priepasti.

Prvotné jaskynné priestory vznikli koróziou pomaly prúdiacej až takmer stagnujúcej vody, keď boli úplne zaplavené. Zmiešanou koróziou a pomalou konvekciou vody sa vytvorili nepravidelné špongiovité a oválne kupolovité vyhĺbeniny. Po poklese hladiny podzemných vôd, o čom svedčia miestami zachované hladinové vyhĺbeniny, boli jaskynné priestory zaplavené iba čiastočne. Doba vytvárania jaskynných priestorov pravdepodobne súvisí s dávnym prítokom vôd z okrajovej oblasti Kremnických vrchov (v podzemí sa našli cudzorodé sedimenty splavené z nekrasového územia) a vytváraním okolitého zarovnaného povrchu v treťohorách. Neskôr sa pôvodné oválne tvary deštruovali a remodelovali výrazným rútením skalných stropov a stien, pričom sa vytvorili úsypiskové kužele, kopy a valy. Koróznym pôsobením presakujúcich atmosférických vôd vznikli úzke puklinové chodby a komíny.

Jaskyňa je známa bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády a záclony i sintrové jazierka. Vo Veľkom dóme sú dve pagody vysoké 12 m s priemerom 3 m. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 °C, relatívna vlhkosť 94 až 97 %.

Jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Doteraz sa tu zistilo 11 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný (Myotis myotis) a netopier ostrouchý (Myotis blythii), viackrát v počte 1000 až 1500 jedincov. Ďalším početným druhom je večernica malá (Pipistrellus pipistrellus). Medzi často sa vyskytujúce druhy patrí aj netopier vodný (Myotis daubentonii). Z bezstavovcov sú najvýznamnejšie mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx a hlbinovka Bathynella natans.

Oznamy:
Momentálne žiadne oznamy.