Jaskyne

Jún - august 9:00-16:00, mimosezóna 10.00-14.30, zatvorené 1. november - 31. marec, všetky pondelky

anglicky, nemecky, poľsky

Košice 35 km
Rožňava 50 km
Spišská Nová Ves 75 km

Jasovská jaskyňa bola osídlená v neolite (bukovohorská kultúra), bronzovej dobe, halštatskej dobe (staršej železnej dobe) a rímskej dobe. Ojedinelé archeologické nálezy poukazujú aj na možné krátkodobé paleolitické osídlenie.
Traduje sa, že jaskyňu (jej horné časti) objavil niektorý z mníchov rádu premonštrátov v Jasove. Prvé zmienky o existencii rádu sa viažu na 12. storočie. Obyvatelia obce i kláštora ju využívali ako útulok. V jaskyni sa zachovalo množstvo starých nápisov a kresieb. Nápis z roku 1452 zaznamenáva víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa. Letopočet 1576 v Dóme netopierov dokladá, že niektoré spodné časti jaskyne boli známe už v 16. storočí. V jaskyni sa našla dýka s cizelovaným ornamentom, ktorá asi pochádza z čias tureckej expanzie. Jaskyňu sprístupnili zásluhou predstaveného rádu premonštrátnych kanonikov v Jasove Alojza Richtera v roku 1846.
V roku 1923 objavili Tigriu chodbu (J. Tenjak, J. Koval), priestory nad Tigrou chodbou (V. Bluma za pomoci A. Štanglera a S. Práta), priestory za Veľkým dómom (J. Zikmund so spolupracovníkmi) a horné poschodie s nápisom z roku 1452 (J. Zikmund). Sekcia pre výskum východoslovenského krasu po úpravách nanovo otvorila jaskyňu pre verejnosť v roku 1924. Jaskyňa je elektricky osvetlená od roku 1926. Klub československých turistov sprístupnil úsek Bludiska v roku 1931 a vyrazil dolný vchod. V roku 1935 sa sprístupnilo horné poschodie s nápisom z roku 1452, vyrazenou štôlňou z Veľkého dómu aj okolie Bieleho dómu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 550 m.
Z pozostatkov niekdajších živočíchov sa v jaskyni našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a jaskynnej hyeny (Crocuta spelaea). Jasovská jaskyňa je veľmi významnou chiropterologickou lokalitou. Doteraz sa zistilo až 19 druhov netopierov, ktoré sa v jaskyni zdržujú najmä v zimnom období. Najpočetnejší je podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). Jaskyňa je jedným z najvýznamnejších zimovísk podkovárov veľkých na Slovensku. Z drobných bezstavovcov je vzácna šťúrovka Eukoenenia spelaea.

Jún 9:00-16:00, Júl, august 10:00-17:00, mimosezóna 10:00-14:30, zatvorené 1. september - 31. marec, 1.1. a 24. - 26.12., všetky pondelky

anglicky, nemecky, rusky, poľsky

Trnava 20 km

Záhadnú dieru na Drinkovom vrchu miestni občania poznali už v 19. storočí. Do hlbších častí závrtového komína prenikli J. Banič a I. Vajsábel v roku 1930. V roku 1931 J. Prudík s cieľom prieskumu jaskýň založil Komitét pre výskum jaskýň v Smoleniciach. Do samotnej jaskyne sa dostali v roku 1932 v hĺbke 36 m od povrchu. V záujme vytvorenia vhodných podmienok pre jej sprístupnenie v roku 1933 zásluhou J. Beňovského založili Družstvo pre výskum jaskyne Driny a malokarpatského krasu s r. o. v Smoleniciach. V roku 1933 vyrazili dolný vchod a začali upravovať jej priestory. V roku 1934 J. Prudík, J. Banič a J. Kratochvíl objavili Beňovského chodbu. V roku 1935 v súvislosti so zmenou hospodárskeho spravovania jaskyne družstvo prijalo nové stanovy a názov Smolenické jaskyne Driny a letoviská, družstvo s r. o., v Smoleniciach. V tom istom roku jaskyňu otvorili pre verejnosť v dĺžke 175 m s provizórnym elektrickým osvetlením. Riadne elektrické osvetlenie inštalovali v roku 1943. V roku 1950 jaskyniari pod vedením J. Majka, A. Droppu a L. Blahu objavili Sieň slovenskej speleologickej spoločnosti. Sieň slovenskej speleologickej spoločnosti, Hlinenú chodbu a Chodbu nádeje sprístupnili v roku 1959. Jaskyňa je sprístupnená v dĺžke 410 m.
Teplota vzduchu v zadných častiach jaskyne Driny je 7,1 až 7,8 °C, relatívna vlhkosť 92 až 97 %. Vplyvy vonkajšej klímy sa prejavujú pod Objavným komínom, ktorý komunikuje s povrchom, a vo Vstupnej chodbe. V týchto častiach jaskyne teplota vzduchu dosahuje 5,6 až 8,7 °C
Doteraz sa v jaskyni zistilo 11 druhov netopierov. Najpočetnejší je (Rhinolophus hipposideros). Z ďalších druhov sa tu vyskytuje podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), netopier obyčajný (Myotis myotis), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a i.

Tradičný okruh má dĺžku 1 150 m a prevýšenie 86 m. Na trase je 913 schodov. Dlhý okruh má dĺžku 2 150 m, rovnaké prevýšenie a 1 118 schodov. Dĺžka trvania prehliadky tradičného okruhu je asi 60 min, pri veľkom okruhu približne 100 min. Priemerná teplota v jaskyni je od 6,1 do 7°C.

Dlhý okruh

K Tradičnému okruhu je pričlenená časť: Veľký dóm - najrozmernejší podzemný sprístupnený priestor na Slovensku s podzemným riečiskom a mäkkým čistobielym sintrom. Druhá časť - Ružová sieň a Králova galéria, časť morfologicky najpestrejšej výzdoby v DJS, unikátne jaskynné lekná a jazerné špongiovité tvary, jaskynné perly a množstvo tvarov sintrovej výzdoby po celom úseku tejto časti.

Prehliadka Veľkého okruhu v Demänovskej jaskyni slobody sa uskutoční pri minimálnom počte 10 osôb. Prehliadka sa začína v období mimo sezóny o 13:00, v hlavnej sezóne o 13:15.

Tradičný okruh

Prehliadka najzaujímavejších priestorov systému Demänovských jaskýň, sprístupnených od 5.5.1933. Unikátne sintrové formy, podzemná rieka Demänovka, krasové jazierka a typické riečne modelované chodby a stropné korytá. Vo vyšších úrovniach steny, pukliny a stropy zdobené bohatou kvapľovou výzdobou. Zastávky sú na najzaujímavejších miestach s odborným výkladom, zameraným na genézu a históriu jaskyne s popisom jednotlivých častí.

Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier, v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Vchod do jaskyne v dolinke Točište je v nadmorskej výške 870 m.

Jaskyňa sa nachádza 13 km južne od Liptovského Mikuláša v Nízkych Tatrách, na pravej strane Demänovskej doliny, niekoľko kilometrov pod známym lyžiarskym strediskom Jasná. Serpentínový chodník od parkoviska k jaskyni má dĺžku asi 400 m a prevýšenie 67 m. Výstup k jaskyni trvá 10 - 15 min. Na výstupovej trase je náučný chodník.

Jaskyňu objavil A. Král za pomoci A. Mišuru a ďalších prieskumníkov suchým najspodnejším ponorom Demänovky v roku 1921. V roku 1922 vznikla Komisia pre zverejnenie Demänovských jaskýň, ktorá začala sprístupňovacie práce. V roku 1923 inštalovali dočasné elektrické osvetlenie. Časť jaskyne od Mramorového riečiska cez Veľký dóm až po Zlaté jazierko sprístupnili v roku 1924.

Prvé zmienky o jaskyniach v Demänovskej doline pochádzajú už z roku 1299 a prvá konkrétna zmienka o Demänovskej ľadovej jaskyni je z roku 1672.
Istý pán J. P. Hain tu našiel kosti jaskynných medveďov a považoval ich za dračie. Odtiaľ pochádza i staršie pomenovanie Dračia jaskyňa.

2445 m je dĺžka zameraných častí jaskyne s výškovým rozdielom 57 m.

Kedysi sa zvykli na seny jaskyne podpisovať obyčajní návštevníci i významné osobnosti. Podpísali sa tu okrem iných Michal Miloslav Hodža, Samo Chalúpka či Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Vy to dnes už radšej neskúšajte...

GPS súradnice jaskyne:
+49 0´58,33´´
+19 34´54,74´´

Národná prírodná pamiatka Demänovské jaskyne na severnej strane Nízkych Tatier je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku. Medzi jej dominanty patrí Demänovská jaskyňa slobody, ktorá dlhé roky očaruje návštevníkov bohatou sintrovou výplňou rozličných farieb, tajuplným podzemným tokom Demänovky i čarokrásnymi jazierkami. Je najviac navštevovanou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku.

Jaskyne sú zatvorené každý pondelok a 1.1. a 24.-26.12.

anglicky, nemecky, rusky

Belianska jaskyňa patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. Hoci záujem o prírodné pozoruhodnosti jaskyne pretrváva už 125 rokov, zákonitosti jej vytvárania sa doteraz úplne neobjasnili.
Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu. Vznik jaskynných priestorov podmienili medzivrstevné plochy, menej tektonické poruchy, pozdĺž ktorých vody prenikali a prúdili do hlbších častí podzemia. Prvotné dutiny boli úplne vyplnené vodou, ktorá okrem korózie pôsobila i pomalým tlakovým prúdením. Na stropoch sa vymodelovali mohutné kupoly i menšie kotlovité vyhĺbeniny.

Prvotné dutiny jaskyne pravdepodobne vznikali v súvislosti s rozčleňovaním pôvodne rozsiahlejšej plošiny Kobylieho vrchu nad jaskyňou, ako aj s následným zahlbovaním doliny Belej. Najväčšie podzemné priestory boli vytvorené už pred hlavným štvrtohorným zaľadnením Tatier. Vody prenikajúce do jaskyne v čase ústupu ľadových dôb už iba čiastočne remodelovali skôr vytvorené podzemné priestory. V súčasnosti sa priesakové vody zo zrážok sústreďujú v najnižších častiach jaskyne, kde vytvárajú občasné potôčiky.

Dĺžka jaskyne je 3 8259 m s výškovým rozdielom 168 m. Do vstupných častí, prístupných prerazeným tunelom, ústia komínové priestory vedúce od horného, pôvodného vchodu, situovaného 82 m nad terajším vchodom. Výstupné a zostupné časti prehliadkovej trasy, podmienené medzivrstevnými plochami vápencov, stúpajú od Rázcestia a miestami sú rozšírené rútením do dómovitých a sieňovitých priestorov (Zrútený dóm, Dóm trosiek). Na viacerých úsekoch sa zachovali oválne tvary vodnej modelácie (Rúrovitý dóm, Dlhá chodba, Priepasťová chodba). Značnú vertikálnu členitosť jaskyne dotvárajú priepasti (Hladová priepasť, Peklo) a komíny.

Upútajú sintrové vodopády (Vysoký dóm, Dóm SNP, Vodopádový dóm, Hudobná sieň) a pagodovité stalagmity (Palmová sieň). Bohato sú zastúpené aj iné formy sintrovej výplne (Galéria, Klenotnica, Biela sieň). Teplota vzduchu je 5,0 až 6,3 °C, relatívna vlhkosť 90 až 97 %.

V jaskyni sa zistilo 7 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný (Myotis myotis). Zriedkavejšie sa vyskytujú netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier Brandtov (Myotis brandtii) a netopier brvitý (Myotis emarginatus). Z drobných bezstavovcov v jazierkach žije hlbinovka Bathynella natans.