Hnúšťa
Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Oľga Maciaková / Mgr. Grigorij Šamin
Tel.: 047/542 32 51, 047/202 88 11
Mobil: -
Fax: 047/542 32 52
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 7459Rozloha obce/mesta v ha: 7200
Prvá písomná zmienka: 1334
Prezentácia:
HISTÓRIA A SÚČASTNOSŤ Mestské časti : Hnúšťa, Brádno, Polom, Likier, Hačava Počet obyvateľov : 7 459 osôb, 94. najväčšie mesto SR. Dejiny: Prvé zmienky sú z roku 1334. Hnúšťa je písomne doložená roku 1438 už ako obec s farským kostolom. V jej držbe sa striedali rôzne rody (Horántfiovcov, Felediovcov, Kubínyiovcov, Mariassyovcov a i.). V 15.storočí vyrabovaná od Turkov. V 17. storočí sa začína rozvoj baníckeho podnikania a spracovania rúd. Rozvoj od konca 18. storočia spätý s tavbou a spracovaním železa (huty, hámre), v Likieri až tri vysoké pece Rimamuránsko – šalgotariánskej spoločnosti. Najväčšia výroba surového železa na Slovensku. Hnúšťa bola v poddanskej závislosti do roku 1848. V r. 1848 účasť na národnom vzopätí zásluhou rodáka J. Francisciho. Tento na prelome 18. a 19. storočia významne ovplyvňoval osvetovú prácu v okolí Hnúšte. Medzi ľudom záslužnú kultúrno-osvetovú činnosť vyvíjal kolpoltér slovenskej a českej knihy – Matej Hrebenda (1786-1880). Od začiatku 20. storočia úpadok železiarstva, v 20. rokoch zastavenie výroby a likvidácia hút. Veľká nezamestnanosť. Z halierových zbierok obyvateľov bol v 30-tych rokoch – čase veľkej hospodárskej krízy - postavený Hotel Robotnícky dom. Mesto bolo sídlom Okresného úradu v rokoch 1938-1945 a 1949-1960. V Likieri namiesto huty vznikla chemická továreň na suchú destiláciu dreva (1923) – Slovenské lučobné závody. V meste sú dve Materské a dve Základné školy, Základná umelecká škola, Gymnázium Mateja Hrebendu, Stredné odborné učilište a Dievčenská odborná škola, Špeciálna základná škola. Významnou budovou je budova z roku 1906, kde sídli Mestský úrad. Za zmienku stoja budovy tzv. Tóbikov kaštieľ, kde je teraz Pizéria, Obnovená budova starej štátnej sporiteľne – budova polyfunčkného domu s reštauráciou CAFFÉ 77. Mestské kultúrne stredisko spoločne s Mestskou knižnicou a kinom zabezpečujú všestranný kultúrny a spoločenský život v meste. Ako sa dostať do Hnúšte? Mesto spája so svetom železničná na trati Jesenské - Rimavská Sobota – Tisovec –Brezno. Priame autobusové spojenie je s mestami Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Lučenec, Levice, Piešťany, Prievidza - Bojnice , Poprad a Štrbské pleso. TURISTICKÉ MOŽNOSTI Uprostred najdlhšieho horského pásma Slovenska, Slovenského Rudohoria - v Revúckej vrchovine - obklopená výbežkami pohoria Stolické vrchy leží v milej doline Rimavy mesto Hnúšťa. Rozrástlo sa na sútoku Klenoveckej a Tisoveckej Rimavy. Jeho názov bol odvodený od slova „húšťava“, čo bolo a je príznačné na tomto území lesov a hájov. Časť Polom leží vysoko (710m) na chrbáte Tŕstia, časť Brádno v doline Striežovského potoka. Od Národného parku Muránska planina je mesto vzdialené 12 km. Hnúšťa patrí do teplej a mierne vlhkej klimatickej oblasti. Pamiatky: katolícky a evanjelický kostol, oba v klasicistickom slohu z počiatku 19 stor., oba po komplentej rekonštrukcii – obnovené. Pomníky J. Francisci-Rimavského a Padlým v SNP na vynovených námestiach s pešou zónou. Robotnícky dom stavaný 1930-1935 svojpomocne. V Hačave pomník Mateja Hrebendu – slovenského kolportéra – rozširovateľa slovenskej a českej literatúry v minulom storočí. Vo všetkých pričlenených obciach klasicistické kostoly Ev.a.v. V Polome zvonica zo začiatku 19 stor., v Brádne a v Polome niekoľko starých domov, ktoré môžu po rekonštrukciách slúžiť na rekreačný ruch a prekrásnou okolitou prírodou a človečenským pokojom. Evanjelické kostoly so stredovekými gotickými nástennými maľbami a vzácnymi zaoblenými krstiteľnicami a drevenými dverami (13. stor.) v Rimavskom Brezove (4 km) , Rimavskej Bani (7 km), Kyjaticiach (10 km) a Kraskove (12 km) - všetky vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. V Kyjaticiach archeologický nález žiarových pohrebísk zo strednej doby bronzovej - tzv. Kyjatická kultúra. Z oblasti cestovného ruchu mesto ponúka turistiku po značkových trasách na vrch Sinec, Ostrú, no pozornosť by sme chceli upriamiť na hradnú magistrálu „Cesta Márie Széchy“, ktorá spája dva hrady – Fiľakovo a Muráň. Celková dĺžka je 78 km, vedie z Fiľakova, cez Rimavskú Sobotu, Horné Zahorany, Kraskovo, Brezinu, vrch Tŕstie až na Muráň. Je označená červenou turistickou značkou, ktorú pretínajú zjazdné hradské a krátke značkované chodníky, ktoré sa môžu použiť pre nástup, či ukončenie túry v ľubovoľnom mieste. Po tejto trase chodil Fraňo Wesselenyi z Fiľakovského hradu za Máriou Széchy – muránskou Venušou na Muránsky hrad. Pri jej zdolávaní sa nám naskytne príležitosť spoznávať krásy našej slovenskej prírody. Príroda okolo nášho mesta je nielen krásna, ale aj bohatá na lesné plody a zvieratá. V meste Hnúšťa k pozoruhodnostiam biologického a architektonického významu patrí chránený strom – Katalpa bignóniová vo veku 170 rokov, obvod 396 cm, výška 11m a priemer koruny 12 m.
Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.
Služby: