Horná Potôň

Primátor/Starosta: Bc. Tivadar Sidó
Prednosta/Zástupca starostu: - / Győző Karácsony
Tel.: 031/554 32 36, 031/627 01 11
Mobil: -
Fax: - Web: www.hornapoton.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 08:00 - 12:00 / 13:00 - 16:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 08:00 - 12:00 / 13:00 - 17:00
Štvrtok: 08:00 - 12:00
Piatok: 07:30 - 13:00

Prezentácia:

Horná Potôň sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, v Trnavskom samosprávnom kraji na území Podunajskej nížiny, medzi Bratislavou (35km) a Dunajskou Stredou (11km), medzi Dunajom a Malým Dunajom. Patrí do okresu Dunajská Streda. Prírodný reliéf obce je rovinatý, pričom územie patrí k najteplejším klimatickým oblastiam na Slovensku s kvalitnou úrodnou pôdou najvyššej bonity. Nadmorská výška stredu obce je 120 m. Obec Horná Potôň sa skladá z troch katastrálnych území: Horná Potôň, Benková Potôň a Čečínska Potôň.

História

Prvá písomná zmienka o Hornej Potôni pochádza z roku 1255 v tvare Superior Potun, neskôr v tvare Felsew Pathon (1435), možno však, že pôvodne nešlo o samostatnú obec, ale o pomenovanie časti potonskej zeme, alebo predchodkyňu neskoršej obce Lőgér Patony, pretože v prameňoch často alternuje s pomenovaním Leuger Pathon (1553), či Lögör Patony (1773). Horná Potôň v dnešnej podobe vznikla v roku 1940, keď k nej bola pričelená obec Benkova Potôň a v roku 1960 Čečínska Potôň. V rokoch 1940 až 1960 patrila k obci Michal na Ostrove.

LŐGÉRSKA POTÔŇ (LŐGÉRPATONY)

V 13. storočí táto časť dnešnej Hornej Potône figurovala ako osobný majetok arpádovských kráľov, neskôr sa dostala do majetku ostrihomského arcibiskupstva a patrila holickej arcibiskupskej stolici. Takto sa spomína aj v nariadení Ľudovíta II. adresovanom holickej stolici. V portálnom súpise z roku 1553 je zapísaná s desiatimi portami ako kráľovský majetok. Neskôr sa aj tu stali zemepánmi Pálffyovci, ešte aj na začiatku 20. storočia a na sklonku monarchie tu najväčšie majetky vlastnil pálffyovský seniorát. V súpise z roku 1828 figuruje Horná Potôň (Lőgér) so 49 domami a 377 obyvateľmi. V roku 1877 obec zachvátil ničivý požiar a väčšina domov s trstinovou strechou ľahla popolom. K obci patrí samota Nagyhegymajor.

BENKOVA POTÔŇ (BENKEPATONY)

Ostrihomský arcibiskup Boleslav v listine z roku 1323 spomína obec pod názvom Benkeháza a tu žijúcich poddaných oslobodzuje. V roku 1345 sa názov obce objavuje v prídomku Michaela de Pathon. Obec patrila k holickej arcibiskupskej stolici, čo dokazuje listina neskoršieho dáta (1466). V portálnom súpise z roku 1553 obec už figuruje ako kráľovský majetok patriaci bratislavskému hradu. Názov Főszerpatony sa nám dochoval v nariadení Ľudovíta II. holickej arcibiskupskej stolici z roku 1524, obec s názvom Homokospatony sa spomína v portálnom súpise z roku 1553, ale o usadlosti Solymospatony sa listiny zmieňujú už v roku 1313. Keďže v tejto listine je reč aj o kostole, ktorý dnes stojí v Benkovej Potôni, je ľahko možné, že táto, sokolia" Potôň je predchodkyňou Benkovej Potône, prípadne stála v jej tesnej blízkosti a jej názov sa do dnešných dní nezachoval. V roku 1880 mala obec 298 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti (288). Benkova Potôň bola v roku 1940 pričlenená k Hornej Potôni.

ČEČÍNSKA POTÔŇ (CSÉCSÉNYPATONY)

Jedna z obcí, ktoré vznikli na bývalej potonskej zemi (Patonyföld). Jej názov sa po prvý raz objavuje v listine z roku 1441 v tvare Czeczenpathon a mohol by mať aj slovanské súvislosti, ako na to upozorňuje J. Stanislav v práci Slovenský juh v stredoveku. Z portálneho súpisu z roku 1553 sa dozvedáme, že obec je zaznamenaná ako kráľovský majetok so šiestimi portami. Na začiatku minulého storočia obec patrila Pálffyovcom. V súpise z roku 1828 sa uvádza pri názve obce 35 domov a 279 obyvateľov.

 

Viac: www.hornapoton.sk/obec-2/historia-obce/

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.hornapoton.sk/index.php/sk/nasa-obec/aktuality

Služby: