Hrad Devín

Devín patrí medzi najstaršie sídliskové aglomerácie doložené v písomných prameňoch. Fuldské anály spomínajú pevnosť Dowina v r. 864. Pomenovanie Dowina, t.j. dievča sa dnes historikmi väčšinou považuje za starobylý názov Devína. Z letopisov aj vychádza, že práve na veľkomoravskom Devíne sa opevnil vtedajší knieža Veľkej Moravy - Rastislav, ktorý hľadal útočisko proti nebezpečenstvu zo strany franského protivníka vedeného ctižiadostivým a ambicióznym východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom. Rastislav a Ľudovít sa údajne nepustili do boja, ba naopak. Na Devíne začali vyjednávať, resp. Rastislav sa poddal Ľudovítovi. Avšak následné udalosti len potvrdzujú že akékoľvek podriadenie zo strany Rastislava bolo len formálne.

Na základe archeologických výskumov, ktoré sa tu nepretržite konajú, môžeme dnes povedať, že Toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi bolo na Veľkej Morave významné hradisko - jednak z vojenského, ale aj z kniežacieho hľadiska. Základy kostola odkrytého na akropole nás navádzajú, že mohol byť aj miestom odkiaľ vládli miestne kniežatá, ba aj sám Rastislav v prípade spomínaných franských útokov.

Po zániku Veľkej Moravy stratil Devín na dlhší čas svoj strategický význam. Znovu ho nadobudol až v 13. storočí, v období rakúsko-uhorských bojov o Devínsku bránu, keď na hradnom kopci vznikol kamenný, rozmermi však omnoho menší pohraničný strážny hrad. Jeho základom bola polygonálna strážna veža s obranným múrom, ktorú postavili na vrchole skalného brala. K rozsiahlejšej výstavbe hradu prišlo potom až v prvej polovici 15. storočia, keď vybudovali východné predhradie s novým obytným palácom. Roku 1460 sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí zriadili druhé predhradie. Vtedy postavili južne od skalného brala na osamele stojacom skalnom stržni menšiu polygonálnu strážnu vežičku s cimburím, nazývanú podľa povesti Panenskou vežou. Prestavbu horného hradu spolu s výstavbou nového opevnenia na južnom a severnom svahu urobili v dôsledku tureckého nebezpečenstva Báthoryovci, ktorí boli jeho majiteľmi v rokoch 1527 - 1606. Posledné opevňovacie práce uskutočnili na hrade Pálffyovci v druhej polovici 17. storočia, v čase opätovného tlaku Turkov na Viedeň, keď vznikla na severnom svahu mohutná hranolová bašta. Po zániku tureckého nebezpečenstva Devín stratil obranný význam a v 18. storočí sa začal rozpadávať. Jeho zánik urýchlili aj napoleonské vojská, keď roku 1809 vyhodili horný hrad do povetria.

Od čias slovenského národného hnutia, po štúrovských vychádzkach na hradné zrúcaniny, sa Devín stal pre svoju veľkomoravskú tradíciu symbolom nielen dávnej slovanskej slávy, ale aj symbolom slovanskej družby a priateľstva medzi národmi.

Výlet v peknom počasí je podľa mňa zároveň peknou prechádzkou a zároveň prehliadkou hradu Devín.