Hronský Beňadik

Primátor/Starosta: Ľubomír Krovina
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 045/689 31 16, 045/689 31 25
Mobil: 0905 485 986
Fax: 045 / 689 31 25 Web: www.obechronskybenadik.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 15:30

Utorok: 7:30 - 15:30

Streda: 7:30 - 15:30

Štvrtok: 7:30 - 12:00

Piatok: 7:30 - 15:30

Prezentácia:

Hronský Beňadik je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. V obci sa nachádza Benediktínsky kláštor. Obec leží na styku Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov, na pravom brehu Hrona, v tzv Slovenskej bráne, v nadmorskej výške 192 m n. m. Nachádza sa na ceste I/76 medzi Novou Baňou a Levicami.

Obec sa vyvinula na mieste staršej lokality osídlenej už v neolite, v dobe halštattskej a veľkomoravskej, pri benediktínskom kláštore v poslednej tretine 11. storočia. Hronský Beňadik sa spomína v roku 1075 ako monastérium (ecclesia Sancti Benedicti). Bola poddanskou obcou najskôr opátstva (ktoré v roku 1075 založil vojvodca, neskorší kráľ Gejza I.), neskôr ostrihomskej kapituly. Komplex kláštora a kostola je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou. Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty: jedna zo západu, z Nitry a druhá z južného Slovenska; ďalej pokračovali údolím Hrona do Zvolena a do banských lokalít na strednom Slovensku. Základy prvého objektu románskej baziliky svätého Benedikta z roku 1075 sú pod súčasným trojloďovým kostolom z obdobia 1346-1410. Pri jeho výstavbe bola použitá časť materiálu z pôvodnej baziliky.

V 16. storočí kostol s kláštorom opevnili na spôsob renesančného hradu. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. Ako pevnosť zotrval až do konca trvania tureckých nájazdov. V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný. V interiéri kostola, regotizovaného koncom 19. storočia, sa zachovali viaceré gotické plastiky, liturgické predmety a zvyšky gotických fresiek. Pozoruhodné sú napr. fragment gotickej nástennej maľby zo 14. storočia predstavujúci legendu o svätom Jurajovi, oltár svätej Scholastiky so sochami Madony a svätého Benedikta z druhej polovice 15. storočia, korpus Krista s pohyblivými ramenami z 13. storočia, plastika Krista z Božieho hrobu zo 17. storočia a ďalšie. Krypta Štefana Koháryho je z roku 1690.

Súčasťou areálu je aj gotická kaplnka Svätej krvi z roku 1713. Gotické oltáre z 15. storočia boli pri oprave objektu koncom 19. storočia prenesené do Cirkevného múzea v Ostrihome. Archeologické výskumy sa konali v rokoch 1881-1883 (kostol) a 1972-1975 (kláštor) pri jeho rekonštrukcii. Kostol patrí medzi naše najcennejšie pamiatky gotickej architektúry. Od roku 1952 je v objekte bývalého kláštora charitný dom, v minulosti obývaný členmi saleziánskej rehole v období 1927-1999, dnes tu pôsobí rehoľa pallotínov. Druhý kostol v obci, kostol svätého Egídia, je barokovým objektom z roku 1674, (pôvodná stavba z roku 1209). Do katastra obce tiež patrí aj morová kaplnka na Háji alebo župná kaplnka na skale Háj z roku 1713. Nachádza sa však mimo objektu kláštora. Od roku 1912 sa k nej uskutočňujú pútnické sprievody vždy v prvú májovú nedeľu. V obci sa dodnes zachovala pôvodná ľudová architektúra. Pri obci sa tiež nachádza náhrobník bulharských partizánov-študentov, ktorí sa utopili v rozvodnenom Hrone počas partizánskeho odboja.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: