Jelšovce

Primátor/Starosta: Ladislav Hroššo
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Ondrej Benc
Tel.: 037/789 30 01
Mobil: 0903 270 882
Fax: 037/789 38 43 Web: www.jelsovce.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: od 07:30 do 12:00 hod - od 13:00 do 16:00 hod
od 12:00 do 13:00 hod obedňajšia prestávka
Utorok: nestránkový deň (nie sú úradné hodiny pre verejnosť)
Streda: od 07:30 do 12:00 hod - od 13:00 do 16:00 hod
od 12:00 do 13:00 hod obedňajšia prestávka
Štvrtok: nestránkový deň (nie sú úradné hodiny pre verejnosť)
Piatok: od 07:30 do 13:30 hod

Prezentácia:

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1326 z listiny kráľa Karola Róberta, ktorou daroval nitrianskej kapitule viaceré obce, medzi nimi aj "posessio Egurzegh vocala inter terreras Thoma victi Lean" /dedinu nazvanú Egerszegh, ležiacu medzi pozemkami Tomáša zvaného Lean/.

Fara sa prvýkrát spomína roku 1332, a potom roku 1397 v štatútoch Ostrihomskej kapituly sa spomína ako stará farnosť. Roku 1343 je meno obce zapísané ako Egerzseg. Dedinu založilo ostrihomské arcibiskupstvo a osídlilo ju Polovcami. Obec istý čas patrila nitrianskej kapitule, neskôr časť trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupa. Ďalšie správy sú známe z rokov 1371 - 1373. Uvádza sa v nich, že obec mala 36 usadlostí a 10 želiarov. Počas storočnej vojny bola obec na dvoch miestach vypálená.

V roku 1549 tu malo ostrihomské arcibiskupstvo 28 port a dva mlyny. V roku 1559 museli obyvatelia našej obce pomáhať pri stavbe novozámockej pevnosti Až v roku 1579 vrátil nitriansky biskup obec Kaptolonka (ináč Egerszeg) kapitule. V roku 1618 sa tunajší poddaní vzbúrili a z obce vyhnali župných úradníkov, vymáhajúcich od nich dane - reštancie. Zo súpisu tureckých vyberačov daní sa dozvedáme, že v obci bolo 25 zdaniteľných domácností a 29 osôb platiacich dane.

Platili sa desiatky za pšenicu, mušt, úle, dane za hájenie, pasenie, drevo, seno, ošípané, pokuty a používanie pôdy. Obec patrila do "ejáletu" Nové Zámky a "náhije" Nitra. Roku 1715 mala 44 domácností a vinice. Matej Bel obce opisuje ako "lepšiu dedinu." V období vojen o rakúske dedičstvo/1740 až 1748/ v roku 1747 sa v obci zdržiavali vojaci, ktorí nevedno prečo, založili na viacerých miestach požiare, a tak celá dedina vyhorela.

Podľa záznamov v roku 1751 bývalo v obci 163 rodín , ktoré vlastnili vraj 240 krásnych koní, 146 dojníc, 294 oviec, 304 ošípaných a 46 rodín včiel. Ešte pred storočím tiekla rieka Nitra ďalej na východ v chotári Dražoviec. Pri povodniach v roku 1783 sa naplnili jarky "Kovecses vel Zeberény ér" pri obci a narobili mnoho škôd. Časté požiare v rokoch 1861 -1891 obyvateľov takmer ožobračili. V rokoch 1831, 1836, 1848, 1850, 1851, 1855, 1866 v obci šarapatila cholerová epidémia.

Vrátila sa ešte v rokoch 1872 a 1873. Zakaždým si vyžiadala obrovské obete, pretože ľudia proti chorobe nepoznali žiadne lieky. Jediným prostriedkom proti cholere bolo ľudové liečiteľstvo v podobe pálenky a cesnaku. Už z názvu vyplýva, že naša obec je pomenovaná podľa početných jelší (pod maďarsky eger), pričom slovo "sek" znamená rybárske miesto. Je pravdepodobné, že na tomto území sídlili rybári nitrianskeho hradu - podobne ako v susednej obci Čakajovce.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: