Kopčany

Primátor/Starosta: Ing. Dušan Dubecký
Prednosta/Zástupca starostu: - / Mgr. Dušan Chanečka
Tel.: 034/660 40 10, 668 12 25
Mobil: 0908 717 876
Fax: 034/660 40 10 Web: www.kopcany.sk

Úradné hodiny:


Prezentácia:

Kopčany - obec pre UNESCO - obec Horného Záhoria s unikátnym potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu. Na jej území sa prelínajú prvky barokovej krajiny - hospodársky objekt barokového žrebčína patriaci rodine Lotrinských a hospodársky objekt "Kačenárne" s prvkami obdobia Veľkej Moravy - Kostol sv. Margity Antiochijskej čo je najstaršia stojaca sakrálna stavba Strednej Európy!

Kopčany sú obec na Slovensku v okrese Skalica. Leží pri hraniciach s Českou republikou pri rieke Morava.

Neďaleko obce sa nachádza Kostol svätej Margity postavený ešte zrejme vo veľkomoravskom období niekedy koncom 9. alebo v prvej polovici 10. storočia. Ide o jeden z najstarších zachovaných kostolov nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe.

História:

Obec Kopčany patrila administratívne do roku 1918 do okresu Holíč Nitrianskej župy Rakúsko – Uhorskej monarchie. Správa obce pozostávala z obecného výboru, na čele ktorého stál volený richtár. Posledným richtárom do roku 1918 bol Michal Dubecký, ktorý úradoval nepretržite 36 rokov. Obec avšak riadil notár dosadený uhorskou vládou. Vybavoval administratívu. Obecný notariát podliehal slúžnovskému úradu v Holíči a županovi v Nitre. Posledným notárom bol maďarón Fodor, ktorý utiekol spolu s maďarskými četníkmi po vytvorení Československej republiky. Obyvatelia boli maloroľníkmi, robotníkmi a remeselníkmi. Pracovných možností v obci veľa nebolo. Hodonínsky veľkostatkár Redlich mal v Kopčanoch dva hospodárske dvory, v Parkane a pri kostole.

Po jeho smrti prevzala majetky Účastinárska spoločnosť v Hodoníne. V obci boli i cisárske majetky, pre potrebu ktorých bola v roku 1910 vybudovaná železničná zastávka. Ľudia cestovali za prácou do rakúskych a moravských pivovarov, do cukrovarov, na poľnohospodárske práce, na stavebné práce až do Budapešti, do tabakovej továrne a píly v Hodoníne, a neskôr do gbelských naftových baní. Niektorý muži odchádzali za prácou až do USA a Kanady. Keď sa im za oceánom darilo, „pritiahli“ za sebou svoje rodiny. Vysťahovalectvo začalo koncom 19. storočia a pokračovalo aj počas trvania prvej republiky. Podľa štatistiky v r. 1910 bývalo v Kopčanoch 73 perc. katolíkov, 25 perc. evanjelikov a 2 perc. izraelitov. Politická vyspelosť občanov za maďarskej vlády nebola výrazná. Ľud mal existenčné starosti a na politiku nemyslel. Národné uvedomenie pred prevratom burcovalo niekoľko rodín, ktoré udržiavali spojenie so skalickým kultúrnym centrom, s moravskými obcami ležiacimi na pravom brehu Moravy.

V roku 1910 sa konali voľby do uhorského snemu, ktoré rozvírili politický život. Za ľudovú stranu boli zvolení národovci: Dr. Pavol Blaho zo Skalice, Dr. Ľudovít Okánik – dekan, farár zo Skalice, Dr. Ferdiš Juriga, rodák z Gbelov a iní úradmi označovaní za „panslávov“. Ľudia čítali najviac časopisy vydávané Spolkom sv. Vojtecha v Trnave.

Oznam mesta/obce:

Kopčanské noviny
- kopcany.sk/Web/sk/Kopcanske-noviny

Projekty obce
- kopcany.sk/Web/sk/Projekty

Služby: