obec

Obec sa nachádza v Cerovskej vrchovine, v mieste prameňa Mačacieho potoka, na rozhraní troch historických žúp – Novohradskej, Gemerskej a Borsod. O archeologických nálezoch, nájdených v katastri obce, máme iba sporadické údaje. Vieme, že pri bádateľskej činnosti baróna Jenő Nyáry, objavilo sa početné množstvo nálezov z novšej doby kamennej a z doby bronzovej. Budovanie dedín v tejto oblasti sa rozbehlo až koncom 12. a začiatkom 13. storočia. História dediny začína osadou Sáros, ktorá bola založená rodinou Sárosi. Zo Sárosa pochádzajúci zemania zakladali osady Kissáros a Péterfala. V darovacej listine, pochádzajúcej z roku 1244, je názov Péterfala ešte uvedená ako Petri. Neskôr sa celé obyvateľstvo z osady Sáros presťahovalo do Petri (preto bolo označované Péterfala dlhšie ešte aj ako Sáros – Saaros alio nomine Petherfalwa), pôvodná osada sa postupne premenila na pustatinu a ďalej už žila iba v tradíciách. V prvej polovici 14. storočia vznikali v kopcovitom chotári obce Péterfala usadlosti Kökényes, Eperjes, Répás, Tamástelke. Tieto usadlosti sa ale postupne zmenšovali, až zanikli. Jedine Sáros, ktorého kostol zasvätený Svätej Trojici, je spomínaný v písomnostiach z 1275, a Péterfala vzdorujú časom. V 15. storočí dedina často trpela kvôli násilnostiam pánov. V roku 1443 podžupan zo Širkoviec z hradu Gede zútočil počas bieleho dňa na sárosský kostol a odniesol z neho všetko, čím sa dalo pohnúť. V 16. storočí panujúca situácia v štáte (existencia dvoch kráľov a z toho vyplývajúce boje a rabovanie dedín žoldniermi) odzrkadľovala život v dedine. V roku 1566 boli v dedine už len štyri nevoľnícke gazdovstvá. Veľká časť obyvateľstva utiekla kvôli tureckým nájazdom. Podľa dobových písomných zdrojov Turci práve toto územie nivočili najviac, veď sa nachádzalo v blízkosti Fiľakova, ktoré bolo jedným z centrov Turkov. Akonáhle Turci zmiernili daňové zaťaženie a zrušili nádennícku prácu, nevoľníci sa postupne začali vracať a v roku 1600 už bolo v dedine 15 gazdovstiev a znova sa rozbehlo rúbanie lesa. Začal sa rozvoj obce. V roku 1682 pri tiahnutí Turkov smerom na Fiľakovo, títo prepadli a vykradli obec. Z tohto sa ešte dedina zotavila, ale v nasledujúcom roku poľské žoldnierské vojská pri tiahnutí na Viedeň ju zrovnali so zemou a podpálili. Dedina bola úplne zničená. Ani po 10. rokoch ju nikto neobýval. Osídľovanie sa rozbiehalo len veľmi pomaly, ale zemanský zoznam z roku 1703 ju už spomína medzi zemanskými dedinami. Výsledkami upevňujúcich sa politických, spoločenských a hospodárskych vzťahov 18. storočia boli kulturálno-právne postavenie obce Péterfala a zemepánske nariadenie z roku 1779 zakazujúce výrub lesa. Zmenou hospodárenia a vlastníckych práv boli určené tak vnútorné ako i vonkajšie hranice obce. Výsledkom tohto procesu delenia je terajšia štruktúra obce. Zaniknutím usadlosti Sáros sa obec Péterfala so svojim starobylým kostolom stala parochiálnou . Medzi obyvateľmi obce reformácia nedosiahla značné výsledky. Jej samostatná cirkev pod tureckou nadvládou zanikla, ale na počesť Svätej Trojice postavený kostol – podľa údajov z roku 1766 – prežila ešte aj oslobodzovacie ťaženia. Renovovaný bol niekoľkokrát, naposledy v roku 1909. Obyvatelia obce, namiesto už schátralého kostola, v rokoch 1929-1930 postavili nový kostol, bližšie k dedine. Názov obce počas jej histórie vyskytoval v najrôznejších formách. Počnúc názvom Petri (z r. 1244), potom Petherfalwa (Saaros alio nomine Petherfalwa). Dokumenty z roku 1700 uvádzajú tak názov Péterfalva, ako i Péterfala. Od roku 1906 Gömörpéterfala. Dnes je úradným názvom obce Petrovce (Péterfalva). Medzi majiteľmi obce nájdeme nasledovné rodiny: Péterfalvi, Sárosi, Recsky, v 16. storočí to boli rodiny Zabary a Csathó. V poslednej tretine 18. storočia Vécsey Sándor, Fáy Györgyné, Tihanyi Istvánné, a Sipos Sámuel. Život v dedine bol vždy ťažký, ale tí ktorí tu ostali nechcú sa s ňou rozlúčiť v žiadnom prípade. Ukazuje sa to aj podľa registra o platení desiatku, z neho vyplýva, že až do dnešného dňa je obec obývaná potomkami niekdajších nevoľníkov. Z 15. storočia známe a až do dnešného dňa registrované početné rody sú napríklad: Illés (Ilees, Elles, ...), Pelle (Pele, Perle, Belle, ...) Köböl (Kobol, Koeböl, ...), Tóth .... Podľa prvého sčítania ľudu v Maďarsku (1784 – 1787) počet obyvateľov obce bol 358 osôb. Začiatkom 19. storočia 591 osôb a v polovici 19. storočia 528 osôb. V súčasnosti je to 240 osôb. Tento počet bol vo veľkom ovplyvnený sociálnou politikou minulého režimu, počas ktorého na malých obciach bol zákaz výstavby a preto sa mnohí presťahovali do blízkych väčšín dedín a miest.

Služby: