obec

Pondelok: 8:00 hod - 16:00 hod
Utorok: 8:00 hod - 16:00 hod
Streda : 8:00 hod - 18:00 hod
Štvrtok: 8:00 hod - 16:00 hod
Piatok: 8:00 hod - 14:00 hod

Obec Veľké Lovce sa nachádza v okrese Nové Zámky, v Nitrianskom kraji, na úpätí Pohronskej pahorkatiny. Leží v kotline, obklopená zo severnej a východnej strany lesmi. Kotlina, v ktorej sa obec nachádza, je len jedným smerom otvorená kľukatou dolinkou k juhozápadu, potom k juhu. Zastavaná dĺžka tohto hlavného smeru je vyše dvoch kilometrov. Obec sa na severnej a severovýchodnej strane dotýka priamo lesa. Lesné plochy predstavujú vyše 40% výmery katastra obce. Tieto výbežky Hronskej pahorkatiny sa nazývali po maďarsky,, Cserhát", čo v preklade znamená ,,Cerový chrbát". Výbežky boli do 19.storočia porastené cerovými pralesmi.

Najvyšším označeným bodom v našej obci je Dlhý vrch – nadmorská výška 287 m n.m. Reliéf obce je veľmi členitý. Úbočia pozvoľne klesajú na juh, sú pokryté hrubími vrstvami spraše. Sprašové usadeniny tvoria 20 m hrubé povrchové vrstvy. Rastlinný pokryv je bohatý na rôzne druhy. Mnohé z nich patria do kaukazkého typu rastlín a na našom území pretrvávali, vďaka hlbokým záveterným dolinám, aj počas ľadových dôb.

V chotári obce sa nachádza vyše 300 druhov rastlín, medzi ktorými je viacero chránených a vzácnych druhov. Kataster obce má rozlohu 2435 ha.

Prvá zachovaná zmienka o obci pochádza z roku 1236. Obec je súčasťou mikroregiónu TERMÁL, nachádza sa v blízkosti kúpeľnej obce Podhájska.

V katastri obce sa nachádza kláštor, ktorý bol majetkom mníchov paulínskeho rádu. V obci sa nachádzajú dva kostoly – kostol reformovanej kresťanskej cirkvi bol postavený v roku 1882, kostol rímskokatolíckej cirkvi bol postavený v rokoch 1904-1906. V roku 1996 bolo v priestoroch kultúrneho domu zriadené obecné múzeum. Na pamiatku obetiam I.a II. svetovej vojny bol postavený pomník na miestnom cintoríne.

V roku 2006 bol otvorený dom ľudového bývania. K tradičným podujatiam v obci patrí stavanie mája či oslava strieborných a zlatých svadieb. Veľké Lovce majú v súčasnosti 1968 obyvateľov.

Služby:

Pondelok 7:30 - 12:00 12:30 - 15:30

Utorok 7:30 - 12:00 12:30 - 15:30

Streda 7:30 - 12:00 12:30 - 17:00

Štvrtok 7:30 - 12:00 12:30 - 15:30

Piatok 7:30 - 12:00 12:30 - 14:00

Obec sa spomína v roku 1393 ako Dobrocha, je však staršieho pôvodu. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli v roku 1773 Dobrocz; maďarsky Dobrocs, Dabar. Patrila Divínskemu hradnému panstvu. Obyvatelia a zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka. Pracovali tu 2 mlyny, v 18. storočí malý pivovar. V roku 1828 žilo v 85 domoch 570 obyvateľov. V roku 1919 vzniklo v obci hnutie roľníkov za rozdelenie veľkostatkov. Obec leží na juhozápade Slovenského rudohoria v doline ľavostranného prítoku Kriváňa. Nadmorská výška v strede obce je 275 m n. m. a v chotári 270 – 900 m n. m. Členitý chotár tvoria horniny veporského kryštalinika a druhohorné kremence. Súvislé lesné plochy s listnatým porastom sú len južnej časti. Má hnedé lesné pôdy. Priemerná ročná teplota 7-8°C, priemerné ročné množstvo zrážok 700-800 mm.

Služby:

Divín je pamiatkovo zaujímavá obec na Slovensku v okrese Lučenec. Hrad vznikol v 13. storočí, podhradie s farnosťou jestvovalo v 14. storočí. Staré a cudzojazyčné pomenovania boli v roku 1329 (castrum)Dyun, villa sub eodem castro, Dyen, Dyuen (1393), Dywyn (1467), Dewen, Dewen Alya (1473), Diwín (1808); maďarsky Dévén, Divény. Panstvo Divín patrilo postupne rodine Tomajovcov, Lossonczyovcov, Balassovcov a i.. nakoniec zichyovskému seniorátu. Hrad bol dobudovaný po roku 1559 ako protiturecká pevnosť. Turci ho v roku 1575 dobyli a stal sa ich oporným bodom. Spod tureckej nadvlády sa vymanil v roku 1593, v roku 1604 sa ho zmocnili Bocskayovi povstalci. V polovici 17. storočia patril Balassovcom. Vzhľadom na to, že odtiaľto znepokojovali celé okolie, cisár im ho odňal.

Balassovci si pol hradom postavili opevnený kaštieľ. Pre ich ďalšie výčiny dal generál Strassoldo hrad v roku 1674 zrúcať. Podhradie sa vyvinulo v polovici 17. storočia na poddanské mestečko, od roku 1715 malo jarmočné právo. V erbe malo na trojvrší holuba s ratolesťou v zobáku. V roku 1828 mala obec 151 domov a 1056 obyvateľov. Okrem výroby sít a roštov sa remeslá nevyvinuli, prevládalo poľnohospodárstvo. Bol tu mlyn, v 18. storočí panský pivovar. Začiatkom 20. storočia sa ťažil v chotári magnezit. Za I. ČSR bola obcou roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov. V roku 1931 došlo k viacerým masovým akciám nezamestnaných, zorganizovali aj zbierku pre štrajkujúcich handlovských baníkov.

Po vypuknutí SNP vznikol v obci RNV, bola tiež sídlom vojenskej poľnej nemocnice. Hneď po oslobodení rozparcelovali veľkostatok grófa Zichyho. Obec leží na rozhraní Krupinskej výšiny a Lučenskej kotliny v kotlinkovite rozšírenej doline Budínskeho potoka. Nadmorská výška v strede obce je 265 m n. m. a v chotári 250 – 650 m n. m. Povrch chotára v kotlinke tvoria uloženiny z mladších treťohôr, inde staršie a stredné druhohorné vápence a granodiority Slovenského rudohoria. Prevažne bukové lesy sú len v severnej časti. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy.

Hrad Divín - www.divin.sk/hrad-divin.html
Kaštieľ Divín - www.divin.sk/zichyho-kastiel-muzeum-historie-obce-divin.html

Kalendár podujatí
- www.divin.sk/kalendar-podujati-0.html

Služby:

Čamovce ležia vo východnej časti Cerovej vrchoviny v doline Čamovského potoka. Obec má 583 obyvateľov a prvýkrát sa spomína v roku 1240 ako Chamatelke. Bola podriadené hradu Hajnáčka, neskôr patrila viacerým zemepánom. Zaujímavosťou Čamoviec je klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Anjelov strážcov z roku 1846, ktorý bol v roku 1910 prestavaný a klasicistický kaštieľ z prvej polovice 19. storočia.