obec

Pondelok: 7:30 - 12:00, 12:30 - 15:30
Utorok: nestránkový deň
Streda: 7:30 - 12:00, 12:30 - 18:00
Štvrtok: 7:30 - 12:00, 12:30 - 15:30
Piatok: 7:30 - 12:00, 12:30 - 12:30

Obec Poľný Kesov leží 19 km na juhozápad od Nitry medzi riekami Nitra a Váh v údolí potoka Cedron (Cabajský potok). Patrí do okresu Nitra. Obec je rekreačnou oblasťou s termálnym kúpaliskom kde termálna voda s teplotou 49,5 °C má liečivé účinky. Nadmorská výška je 172 m. Celková výmera územia obce -1022,4 ha s počtom obyvateľov 625.

Obec je súčasťou mikroregiónu CEDRON, ktorý je záujmovým združením právnických osôb. Združenie spája obce Cabaj - Čapor, Mojmírovce, Poľný Kesov, Svätoplukovo, Štefanovičová, Veľká Dolina a Rastislavice. Územie obce patrí do teplej klimatickej oblasti - suchej s teplou nížinnou klímou. Priemerná ročná teplota je + 10,0 °C.

História obce

Sídliskové nálezy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej, kostrové pohrebisko z 10. storočia. Zaniknutá stredoveká osada s kostolom z 13. storočia.Obec má staré slovanské osídlenie. Prvá zmienka o obci z roku 1113 v Zoborskej listine. Patrila Forgáchovcom, ktorým ju odňal Matúš Čák. Po ňom patrila korune. V 15. storočí vlastnili časť obce Paulíni z Lefantoviec, časť Kesovskovci a Gutkeledskovci. V 16. storočí patrila panstvu Jelenec, Sziládyovcom, Palásthyovcom. V roku 1533 ju vyplienili Nyáryovci. V polovici 16. storočia ju obsadili Turci a postavili tu šancové opevnenie. V roku 1570 mala jednu obývanú a jednu opustenú usadlosť. V roku 1599 ju Turci zničili a zanikla. Jej územie si rozdelili susedné obce. Na území obce Mojmírovce vznikla osada Horný Poľný Kesov, ktorá mala v roku 1752 osemnásť rodín, v roku 1787 štrnásť domov a dvestodva obyvateľov. Od roku 1718 patrila Huňadyovcom. V rokoch 1814 – 22 sa tu usporadúvali prvé konské dostihy v Uhorsku.V chotári obce Komjatice vznikla osada nazývaná Dolný Poľný Kesov. Zlúčením osád Horný a Dolný Poľný Kesov v roku 1940 vznikol znovu Poľný Kesov ako obec. Obyvatelia boli poľnohospodárskymi robotníkmi. V roku 1927 bola vykonaná pozemková reforma. Obyvateľom obce bol generál Ján Golian (26.1. 1906 – ? 1945), vojenský veliteľ SNP.

Viac na: http://www.polnykesov.eu/historia-obce.html

Oznamy
- http://www.polnykesov.eu/oznamy.html

Inštitúcie v obci
- http://www.polnykesov.eu/institucie.html

Služby:

Pondelok: 7:30 - 12:00, 12:30 -  15:30
Utorok:      nestránkový deň
Streda:      7:30 - 12:00, 12:30 -  15:30
Štvrtok:      7:30 - 12:00, 12:30 -  15:30
Piatok:       7:30 - 12:00, 12:30 -  13:30

Obec Podhorany sa nachádzajú asi 15 km na sever až severo-severo-východ od Nitry. Podhorany ležia v Nitrianskej pahorkatine v Zoborskej skupine Tríbeča, pod severnými svahmi Zobora.

V Podhoranoch sa nachádzajú dva kremencové tvrdoše (kremencové hôrky) – Veľký Bahorec (230m.n.m.) a Malý Bahorec (210m.n.m.). Kóta Hôrka (291m.n.m.) je tvorená vápencami, ktorý sa tu v minulosti aj ťažili v kameňolomoch.

Potok Hunták, prameniaci v Žiranoch, vytvára v kremencoch eróznu dolinu, podobne ako aj Mechenický potok s prítokmi. V obci vyviera aj tzv. Bartošov prameň a tiež prameň v Mecheniciach nazvaný obyvateľmi ako "Horná studňa"

Podhorany charakterizuje nížinná klíma, s miernou inverziou teplôt, viac-menej suchá, prevažne teplá, s ročnými zrážkami 650-700 mm. Priemerná teplota v januári sa pohybuje v rozmedzí od -1,5 až –4 stupne C, priemerná teplota v júli dosahuje 18,5 až 19,5 stupňov C.

História obce - http://www.podhorany.sk/-historia

Aktuality
- http://www.podhorany.sk/-aktuality

Služby:

Pondelok: 7.30 - 17.00
Streda: 7.30 - 15.30
Štvrtok: 7.30 - 15.30
Piatok: 7.30 - 12.00
obedňajšia prestávka: 12.00 - 12.30

Pondelok: 7:30 - 15:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 7:30 - 17:00
Štvrtok: 7:30 - 15:00
Piatok: 7:30 - 13:00

obedňajšia prestávka: 12:00 - 12:30

Obec Nitrianske Hrnčiarovce  sa nachádza v nadmorskej výške 215 – 587 m severovýchodne od mesta Nitra na rozlohe približne 995 ha. Obec sa nachádza na západnom Slovensku v Nitrianskom kraji v okrese Nitra. Obec mala v mnohom spoločný osud s Nitrou, ale nakoľko ležala bokom od nej, zachovala si do dnešných dní svoju špecifickú identitu. K 1. januáru 1974 boli Nitrianske Hrnčiarovce pripojené k mestu Nitra ako jej vilové predmestie, čo znamenalo úpadok obce. V roku 1990 sa obec na základe referenda osamostatnila. Zmenila sa tvár obce a to vtom zmysle, že boli upravené a spevnené cesty a chodníky, bol postavený nový obecný úrad spolu s kultúrnym domom, bol vybudovaný plynovod, vodovod a kanalizácia obce a intenzívne sa rozvíjala individuálna bytová výstavba. Tieto stavy boli výsledkom integračných a dezintegračných vývojových etáp mesta Nitra.

HISTÓRIA OBCE

Podľa tradície v čase záboru vlasti osídlili podzoborské obce Sikuli a tak medzi slovanskými osadami vznikli aj maďarské dediny. Obec sa po prvýkrát spomína r. 1113 ako villa Grincha v zoborskej listine vydanej kráľom Kolomanom v susedstve majetku zoborského kláš­tora. Obec pred 12. stor. patrila k majetkom Nitrianskeho hradu, až v 12.-15. storočí bola vo zväzku majetkov Zoborského kláštora, neskôr Ostrihomskej kapituly, menšie majetky tu mala aj Nitrianska kapitula. Už r. 1216 tu bola stredoveká fara. Obec sa vyvíjala v tieni mesta Nitra, ktorá bola významným spoločenským a hlavne duchovným strediskom širokého okolia.

Na začiatku 14. storočia Matúš Čák Trenčiansky viackrát vtrhol na majetky Nitrianskeho biskupstva, ktoré vyraboval, spustošil, alebo ich násilne obsadil. Z r. 1318 sa zachoval záznam o značných škodách ktoré tu spôsobil. Toto tvrdenie platí aj o Nitrianskych Hrnčiarovciach. Preto obec mala v mnohom spoločný osud s Nitrou, ale nakoľko ležala bokom od nej, zachovala si do dnešných dní svoju špecific­kú identitu.

Relatívne pokojný život obce narušili hlavne turecké nájazdy. Asi r. 1570 si Turci obec podrobili spolu so širším okolím a v r. 1576 ju vypálili, v r. 1588 sa sem opäť vrátili. V období tureckých vojen obec čiastočne spustla, tureckí vyberači daní tu r. 1664 našli 22 domácností s 50 obyvateľmi. 

Obec v tom čase patrila do ejáletu Nové Zámky, náhije Nitra a bola majetkom Turkov Hüszejna Bosnu, Dilávera ben Abdullaha, Hüszejna a Mahmúda, ktorým obyvateľstvo platilo dane. V rokoch 1663 a 1710 vypukla v Hrnčiarovciach morová nákaza, ktorá si vyžiadala mnoho obetí. Zdecimovaná obec bola neskôr dosídlená, mohla sa opäť rozvíjať a znova sa stala majetkom kapituly.

Viac: www.nitrianskehrnciarovce.sk/rubrika/historia/

Kultúrne pamiatky
- www.nitrianskehrnciarovce.sk/inpage/kulturne-pamiatky/

Aktuality
- www.nitrianskehrnciarovce.sk/rubrika/aktuality/

Služby a firmy v obci
- www.nitrianskehrnciarovce.sk/rubrika/sluzby-firmy-v-obci/

Služby: