obec

Pondelok: 7:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 15:30
Streda: 7:30 - 15:30
Štvrtok: 7:30 - 15:30
Piatok: 7:30 - 15:30

Obec leží v južnom okraji Ondavskej vrchoviny, v strednej časti údolia Laborca, v nadmorskej výške približne 174 m. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1410. Vykopávky vykonané v roku 1982 potvrdili osídlenie už v mladšej dobe kamennej.  Od stredoveku patrila Humenskému panstvu, neskôr Csákyovcom a Andrássyovcom. V roku 1715 bolo v obci 13 obývaných a 11 opustených poddanských domácností. Počas prvého sčítania ľudu v roku 1787 mala obec 40 domov a 306 obyvateľov. V roku 1828 mala 77 domov a 513 obyvateľov. V roku 1910 v nej žilo 460 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a domácim remeslom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice. Neskôr bola obcou v Košickom kraji. Teraz patrí do Prešovského samosprávneho kraja.

Prvé doložené listiny o Ľubiši sa nachádzajú v archíve z roku 1410 a mala názov Libise. V roku 1773 Lubysse. V roku 1880 Lubissa a v roku 1920 Ľubiša. Po maďarsky Lyubisse, Szerelmes. Po nemecky Lubische. Názov obce je údajne podľa mena dievky Libuše, ktorej otec mal kaštieľ na kopci Kaštieľ blízko Ľubiše. Plynulé alebo pravidelné záznamy za obdobie 15. a 16. storočia sa o Ľubiši nenachádzajú, alebo neboli objavené.

Po prvej zmienke v roku 1410 sa Ľubiša spomína až v 17. storočí, ako poddanská osada patriaca humenskému panstvu Drugetovcom. "V polovici 15. storočia vznikol medzi rodinami šľachticov Drugetovcov z Humenného spor o ich podiely na majetkoch dedičných panstiev. Vzťahovalo sa to aj na dedinu Ľubišu ako súčasť humenského panstva. Pri tej príležitosti dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad Uhom) poveril Leleský konvent, aby vyšetril vlastnícke vzťahy sporiacich sa Drugetovcov. V jeho mandáte je prvý doklad o Ľubiši. Z obsahu mandátu je zrejmé, že Ľubiša jestvovala už pred polovicou 15. storočia."

Na základe uvedených poznatkov možno predpokladať, že dedina Ľubiša jestvovala pred 13. storočím a založili ju slovenskí obyvatelia. Ľubiša bola vo vlastníctve Drugetovcov od 14. storočia, hoci písomne to možno dokumentovať od 15. storočia. Drugetovcom patrila nepretržite do konca 17. storočia ako majetková súčasť ich panstva Humenné. Pravdepodobne v 15. storočí poskytli Drugetovci ľubišským poddaným také právo, aké užívali poddaní v dedinách založených podľa zákupného, nemeckého práva. Odvtedy v dedine pôsobili aj šoltýsi (dediční správcova panského majetku, stanovení zemepánom) o ktorých sú priame doklady zo 17. storočia. Šoltýs spravoval obec až do marca 1848, kedy bolo zrušené poddanstvo. Potom už richtár (birov), najváženejší občan s obecným zastupiteľstvom. Od roku 1939 do skončenia II. sv. vojny obecný komisár. Od roku 1945 predseda MNV s poslancami. Od roku 1990 starosta obce s obecným zastupiteľstvom. K obohateniu hostórie okolia obce prispeli archeologické výskumy v roku 1982, ktoré vykonali prof. Ján Machnik z Poľskej akadémie vied z Krakova a PhDr. Ivana Strakošová z Vlastivedného múzea z Humenného, v ľubišskom chotári Kaštieľ. Zistili, že okolie našej obce bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej prvými roľníkmi a pastiermi. Pri vykopávkach objavili mohyly ich patriarchov, dielňu na výrobu sekier, 2 sekery a početné úlomky keramiky.

História obce: - www.obeclubisa.sk/podstranka.php?stranka=historia-obce

Služby:

Pondelok: 7.30 - 16.00
Utorok: 7.30 - 16.00
Streda: 7.30 - 16.00
Štvrtok: 7.30 - 16.00
Piatok: 7.30 - 16.00

obed: 12.00 - 13.00

Pondelok: 7.30 - 16.00
Utorok: 7.30 - 16.00
Streda: 7.30 - 16.00
Štvrtok: 7.30 - 16.00
Piatok: 7.30 - 16.00

obed: 12.00 - 13.00

Pondelok: 7:00 - 15:00
Utorok: 7:00 - 15:00
Streda: 7:00 - 16:30
Štvrtok: 7:00 - 15:00 nestránkový deň
Piatok: 7:00 - 13:30

Karná leží v južnej časti Nízkych Beskýd v pramennej oblasti Lieskovčíka, juhovýchodnej časti Ondavskej vrchoviny, v hornej časti doliny pravého prítoku Ondavky  medzi obcami Lieskovec a Víťazovce, západne od obce Ohradzany, juhovýchodne od rekreačnej oblasti Domaša.  Nadmorská výška v strede obce je 210 m n. m. a v chotári 180-350 m n. m. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch odlesneného chotára pokrývajú svahové hliny. V katastrálnom území obce Karná nachádza rovnomerná umelá vodná nádrž situovaná na severozápadnom okraji obce.

Viac o obci: www.karna.sk/obec/sucastnost

História

Prvý doklad o Karnej sa zachoval v listine kráľa Ferdinanda I. z roku 1543 „ O vlastníctve a výtržnostiach Drugetovcov na ich dedičnom humenskom panstve ‟, na ktorom vtedy jestvovala aj táto dedina. Do písomností ju pravidelne zapisovali v správnej podobe Karná. Ten zaiste korení v slove kar, ale motivácia použitia toho slova pre názov sídliska zostáva nejasná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predpokladáme, že dedinu založil šoltýs s usadlíkmi podľa zakúpeného práva v 15.storočí, prípadne začiatkom 16. storočia. Až do konca 17. storočia patrila Karná Drugetovcom ako majetková súčasť panstva HUMENNÉ. V dedine bol katolícky kostol zaiste už pred 17. storočím, a však doklady o ňom sú od 17. storočia.

Z roku 1666 sa zachovala správa, ktorá uvádza, že tamojší kostol bol drevený, mal vežu a dva zvony. Bol filiálnym kostolom a bohoslužby v ňom vysluhovali evanjelickí reformovaní kazatelia z Ohradzian. Tamojšia farnosť patrila ku skupine slovenských kalvínskych farností v strednom Zemplíne. Nový, už murovaný kostol tam postavili v roku 1770, ale v ňom pôsobili už rímskokatolícki farári. Sedliacke domácnosti z Karnej v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od piatich port.

Viac histórie: www.karna.sk/obec/historia/

Služby: