obec

Pondelok: 8.00 - 16.00
Utorok: 8.00 - 16.00
Streda: 8.00 - 16.00
Štvrtok: 8.00 - 16.00
Piatok: 8.00 - 16.00
Obedňajšia prestávka: 12.00 - 12.30

Pondelok: 7.30 - 16.00
Utorok: 7.30 - 15.00
Streda: 7.30 - 15.00
Štvrtok: 7.30 - 15.00
Piatok: 7.30 - 14.00

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1345, kedy bola súčasťou panstva Chmeľovec. Ohraničenia majetkov hradného panstva Šebeš v roku 1345 sa z poverenia kráľa Ľudovíta I.zúčastmil aj zeman Mikuláš, syn Dominika z Nadveja. Používanie názvu tejto dediny v prídomku Mikuláša dokazuje nielen vlastníctvo majetku, ale najmä to, že Mikuláš býval v tunajšej fúrií. Z toho je zrejmé, že miestne sídlisko jestvovalo už pred rokom 1345. Zeman Mikuláš s bratmi Jakubom a Vavrincom v roku 1351 použili v pedikáte názov dediny Chmeľovec a ďalej listina uvádza vtedajší názov Chmeľovca a Nadveja v stotožňujúcom spojení.

Zo vzájomnej zemepisnej polohy oboch dedín a ich názvov vyplýva, že Nadvej vznikol na pôvodnom majetku Komloš a bol mladším sídliskom ako Komloš. Nadvejskí zemania nepochybne pochádzali z rozvetvených komlošských zemanov, pričom Nadvej vznikol ako zemianska osada, resp. dedina. Na popud zemanov ju vybudovali poddaní z Komloša v druhej polovici 13. alebo začiatkom 14. storočia. V písomnostiach zo 14. – 16. stor. sa vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Nadfó zloženom zo slov: nád = trstina a fó = vyšný, horný. Názov vznikol opisom zemepisnej polohy majetku resp. sídliska ležiaceho v hornej časti údolia tunajšieho potoka. Nemožno pochybovať o tom, že maďarský názov Nadveja vytvorili miestni zemania. Z maďarského názvu vznikol fonetickou úpravou slovenský názov Nadvej.

Služby:

Pondelok: 8.00 - 15.00

Utorok: 8.00 - 15.00

Streda: 8.00 - 15.00

Štvrtok: 8.00 - 15.00

Piatok: 8.00 - 13.00