obec

Pondelok: 7.30 - 15.30
Utorok: 7.30 - 15.30
Streda: 10.00 - 18.00
Štvrtok: 7.30 - 15.30
Piatok: 7.30 - 14.00

Pondelok: 8.00 - 16.00
Utorok: nestránkový
Streda: 8.00 - 16.00
Štvrtok: nestránkový
Piatok: 8.00 - 16.00

Pondelok: 8:00 - 12:00 13:00 - 16:00
Utorok: 8:00 - 12:00 13:00 - 16:00
Streda: 8:00 - 12:00 13:00 - 16:00
Piatok: 8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Obec Boťany sa v prameňoch spomína od 13. storočia ako osada majetku comesa Beche.Roku 1332 ako vyvinutá obec pod názvom Bocian, Bathian s vlastným rímskokatolíckym kostolom. V priebehu dejín sa názov obce vyvíjal roku 1404 Bacchian, 1429 Baytam, 1480 Bottyan, Battyan, 1808 Boťany, maďarsky Battyán, Bottyán.

V XIV. storočí vlastníkmi dediny boli rodiny Bacskai a Bottyán. V stredoveku patrila rôznym zemepánom, od začiatku 15. storočia Pányiovcom, neskôr (v 16. storočí) Tárkányiovcom (dali postaviť kaštieľ pri obci) a v minulom storočí Sennyeyovcom. V roku 1763 celá obec vyhorela. V minulosti bola administratívne súčasťou Zemplínskej stolice (župy), dnes patrí do okresu Trebišov.

Z hľadiska návrhu erbu obce má významnú úlohu historická pečať obce ako heraldický východiskový prameň.

Jediným prostriedkom overenia platnosti úradných listín v stredoveku je pečať. Nič nebolo ľahšie, ako pečaťou označiť listinu a takto ju obrazom dobre vnímateľným overiť. Potom nebolo potrebné, aby vyhotovateľ, alebo ten pre koho vyhotovili listinu vedel čo i len sa podpisovať.
Tento stav, čo privodil v počiatkoch nutnosť, účelnosť a zvyk neskôr zakotvili v zákonoch. Keď v XV. Storočí sa relatívne rozšírila znalosť písania pečiatka si zachovala svoje jedinečné postavenie. Aj keď sa postupne objavuje pod odtlačkom pečate aj podpis – odtlačok pečate overuje listinu a podpis slúži ako zvýšená záruka na sľuby dané v listine. Samozrejme forma a obsah pečatí v priebehu vekov sa tiež menila.

Obec Boťany (ako všetky dediny v minulosti) doteraz vlastný erb nemala. To však neznamená, že by v obecnej administratíve nepoužívala vlastné symboly s istou právnou mocou. Túto funkciu plnila obecná pečať.

Erb
V zelenom poli štítu stojaci čierno-biely (strieborný) žeriav so žltým (zlatým) zobákom a žltým (zlatým) kameňom v pazúroch.
Vyfarbenie znamenia bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému heraldickému pravidlu o kombinovaní farieb a kovov. Farba štítu je zelená, nakoľko je to farba každoročného obnovovania sa prírody, na čo naväzuje aj symbolický význam žeriava. Žeriav – čierno-biely – blízke prirodzenému sfarbeniu. Zobák žeriava a kameň – žlté – podľa heraldických zvyklstí.

Služby:

Pondelok: 7.30 - 16.00
Utorok: 7.30 - 16.00
Streda: 7.30 - 16.00
Štvrtok: 7.30 - 16.00
Piatok: 7.30 - 16.00