Ochtiná

Pridať údaj - nahlásiť zmenu

Vložil/a ochtina, Ut, 20/02/2007 - 01:37

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: 049 35 Ochtiná 52

Primátor/Starosta: PhDr. Július Rusnák
Prednosta/Zástupca starostu: - / Marián Nemčko
Tel.: 058/788 26 70
Mobil: 0905 576 994
Fax: -

E-mail:

obec@obecochtina.sk
info@obecochtina.sk
starosta@obecochtina.sk

Web: www.obecochtina.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 542

Rozloha obce/mesta v ha: 1448

Prvá písomná zmienka: 1243

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 15:30
Utorok: 8:00 - 15:30
Streda: 8:00 - 15:30
Štvrtok: 8:00 - 15:30
Piatok: 8:00 - 15:30

Prezentácia:

Ochtiná leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline rieky Štítnik. Je akoby učupená pod zádumčivým tajuplným Hrádkom. Keď sa na ňu pozeráme z diaľky javí sa nám ako les. Iba veža kostola prezrádza, že ide o obec pretkanú ovocnými sadmi. Rozprestiera sa okolo potoka, ktorý vyviera pod Hrádkom. Z juhovýchodnej strany ju ohraničuje rieka Štítnik. Z tej istej strany ju pretína cesta vedúca zo Štítnika do Čiernej Lehoty. Má potočnú a cestnú radovú zástavbu.

Východná časť jej chotára sa rozkladá na nive (neveľkej rovine) a západná na pahorkatine a na nižšej hornatine s dubovým a bukovým lesom.
Je bohatý na nerasty, najmä železnú rudu a magnezit. Vo vrchu Hrádok je ojedinelý podzemný skvost – Ochtinská aragonitová jaskyňa. Nadmorská výška chotára, ktorý má rozlohu 1 448 ha, je od 300 do 800 mnm (najvyšší bod je vrch Hrádok), v strede obce 344 mnm.

História obce

Obec sa prvý raz spomína v písomnostiach veľmožského rodu Ákošovcov v roku 1318 ako Ohtina, Othena i Ohthena. V obci sa traduje že ju založilo 8 nemeckých baníkov. Vo vlastivednom slovníku obcí na Slovensku II. sa uvádza že ide o slovenské sídlo z doby poveľkomoravskej. Listina kráľa Bela IV. z 5. júna 1243, ktorou daroval Filipovi a Detrichovi z rodu Ákošovcov (z nich pochádzali Bubekovci – Bebekovci) za pomoc v bitke proti Tatárom pri rieke Slanej rozsiahle majetky nebohého Borša v Gemeri, ju nespomína. Je pravdepodobné, že ju zničili Tatári počas ich plienenia severného Gemera v roku 1241.

V súvislosti s vymedzením a ohraničením územia plešivského panstva (pozdejšie Štítnického chotára) sa v donačnej listine z roku 1243 na jeho okraji spomína na jeden „ferricudinát“ (železný hámor). Existoval už pred rokom 1243 a pri ňom aj osada. Existenciu osady v tomto období potvrdzuje aj kostol sv. Mikuláša z prvej polovice 13. storočia. Nemeckí „hostia“ a s nimi aj miestni Sloveni sa zaoberali baníctvom a zúžitkovaním vyťaženej železnej rudy. Už v polovici 13. st. sa tu nachádzali pece a vyhne, kde sa spracovávala železná ruda a železo. Po vyťažení povrchových rudných ložísk sa v priebehu 14. st. prechádzalo na hlbinnú ťažbu rúd. Vznikali nové bane so šachtami, štôlňami a banskými chodbami. Najprv sa pece na redukciu rúd stavali pri ložiskách, od polovice 14. st. sa stavali pri pri rieke Štítnik, kde sa dovážala vyťažená železná ruda a kde vznikali aj nové, výkonnejšie hámre.

Viac - www.obecochtina.sk/obec/historia/

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.obecochtina.sk/udalosti-v-obci/aktuality/

Služby: