Očová

Primátor/Starosta: Ján Senko
Prednosta/Zástupca starostu: -/ Mgr, ján Šimiak
Tel.: 045 / 534 90 69
Mobil: -
Fax: 045 / 534 93 23 Web: www.ocova.sk

Úradné hodiny:

pondelok: 7.30 - 15.30

utorok: 7.30 - 15.30

streda: 7.30 - 17.00

štvrtok: 7.30 - 15.30

piatok: 7.30 - 15.00

obedňajšia prestávka: 11.30 - 12.00

Prezentácia:
Súčasné historické poznanie dospelo predbežne k potvrdeniu (ale aj k spochybneniu) niektorých tradovaných poznatkov. Platia dva základné predpoklady: Očová je oveľa staršia, ako o nej zachované prvé písomné zmienky a vyvíjala sa ako poddanská komunita (poľnohospodárska) Vígľašského hradného panstva. Nelogická je hypotéza o Očovej, ako drevorubačskej obci pre banské a hutné podnikanie. Hypotézu o Očovej ako osade v službách obchodu na „únikovej“ trase možno akceptovať tiež len okrajovo; nepotvrdzuje ju známa história obce v čase najväčšieho rozkvetu Banskej Bystrice, ani existencia mýtnej stanice v obci. Indície k pôvodu Očovej sú vo sfére miestnej kresťansko-katolíckej duchovnej a hmotnej kultúry. Očovský rímskokatolícky kostol je zasvätený (patrocínium) Všechsvätým. Hoci na to niet jednoznačných dokladov a v 17 storočí sa už nikto napamätal a nikto ani nevedel (ani miestni rímskokatolícki farári) , prečo a kým bol kostol takto zasvätený; túto tradíciu nikdy nikto nespochybnil a dodržiava sa dodnes. Historickým faktom bolo, že obce boli spravidla staršie ako sakrálne stavby v nich. Predbežne najschodnejšou trasou, ako sa dopátrať k počiatkom Očovej, je hľadať a zhodnocovať zmienky o nej v písomných dokumentoch. Podľa písomných dokladov z bývalého Zvolenského hradného panstva (Pustý hrad) prešlo územie Lieskovca (1263 – pri jeho vymedzení sa ako hranica uvádza Očovský potok) Roku 1333 sa pri vymedzovaní majetku k Dúbravici opäť uvádza Očovský potok. V listine z r. 1351 sa v istej súvislosti hovorí o ceste vedúcej z Očovej do Slovenskej Ľupče („de Ochowa in Lypche“) – čo možno považovať za prvú písomnú zmienku o obci. V r. 1410 kráľ vyhovel sťažnosti poddaných – medzi inými aj Očovanov – na vynucovanie si oproti tradičným zvýšených povinností správou vígľašského panstva. Roku 1424 Žigmund daroval Vígľašský zámok a tým aj Očovú svojej manželke Barbore. Ďalšia listina z r. 1454, ktorú vydal kráľ Ladislav Pohrobok, poskytuje informáciu o tom, že v Očovej bola mýtna stanica. Počiatky Očovej ako poľnohospodárskej komunity Vígľašského hradného panstva sú staršie, ako je rok 1351, a v zhode s odborníkmi z dejín architektúry a umenia ich možno bezpečne položiť najneskôr do prvej polovice 14. storočia.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.