Ovocie zo záhrady bolo ešte nedávno niečo celkom prirodzené

Podobné je to s ďalším ovocím. Na Slovensku je veľa zanedbaných sadov, ktoré zdravú domácu rozmanitosť chutí ovocia ešte vedia poskytnúť. Starostlivosť o ne je však teraz viac o altruizme ako o biznise. Podnikanie v tejto sfére len čaká na objavenie.

Staré odrody sú v in. Aj máte sklony uveriť, keď sa na prednáške Andrey Uherkovej s týmto názvom v trendovom bratislavskom Kultúrnom centre Dunaj zapozeráte do záberov nádherného ovocia, vypočujete si nadšený výklad, ochutnáte sušené jablká a možno si aj kúpite vrúbeľ a zasadíte v záhrade.

S Andreou a ďalšími propagátormi starého ovocia sa môžete stretnúť na jarmokoch a ďalších akciách.

Vo víne sme sa v uplynulých desaťročiach stali gurmánmi, no v ovocí nám treba pripomínať, že máme alternatívu chuťovej uniformity, sady so starými odrodami sú ešte stále tu. „Ľuďom treba vysvetľovať, čo sú skutočné jablká, aké majú vlastnosti v porovnaní s prešľachtenými odrodami z plantáží, ktoré vo veľkom distribuujú supermarketové siete,“ hovorí k tejto téme Jaroslav Hric z neziskovej organizácie Gemerské grúne, ďalší propagátor starých odrôd.

Osveta je však iba jedna stránka veci. Profit sa cez príbehy dvoch nadšencov – jedného zo staršej a jedného z mladšej generácie – pozrel, ako to vyzerá v teréne so starými sadmi.

Záhradkár, ktorý prekoná profesionálov

Ján Vigoda

Sme v „siedmom nebi“, v záhradkárskej osade neďaleko Rimavskej Soboty. Ján Vigoda ukazuje ovocné stromky sadené v dlhých radoch – jablká, hrušky, marhule, čerešne i vzácne oskoruše – a je spokojný, že aj vlaňajšie štepy sa ujali. Je ich spolu okolo 1 600, druhov zhruba dvesto. „Hľadanie starých odrôd je veľký zážitok. Keď dostanem echo, aj samotné dohľadanie je vzrušujúce,“ opisuje J. Vigoda.

„Stromy potom zdokumentujem, vezmem im vrúble, zaštepím ich a zasadím,“ opisuje pôvod stromčekov, ktoré pochádzajú z celej gemerskej oblasti. Mapovanie starých odrôd bolo záhradkárske hobby J. Vigodu, bývalého mechanizátora na dôchodku, už dávno predtým, ako vznikla škôlka drevín, ktorú volá „siedme nebo“.

Na pozemku, ktorý mu poskytol kamarát na okraji Rimavskej Soboty, v susedstve viliek s pokoseným trávnikom „vytŕča“ jeho súkromná škôlka, kde sú najmä moruše a oskoruše – zabudnuté ovocie. „Oskoruší som našiel v tomto kraji dovedna jedenásť.“