Podolínec

Primátor/Starosta: Mgr. Jaroslav Seman
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Juraj Špes / JUDr.Lukáš Antoni
Tel.: 052/ 439 12 05, 052/ 439 12 06
Mobil: 0914 333 385
Fax: 052/ 439 12 07 Web: www.podolinec.eu

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:00 - 12:30 13:00 - 15:00

Utorok: 7:00 - 12:30 13:00 - 15:00

Streda: 8:00 - 12:30 13:00 - 17:00

Piatok: 7:00 - 12:30 13:00 - 14:00

Prezentácia:

Podtatranské mesto Podolínec (lat. Podolinum, nem. Pudlein, maď. Podolin, poľ. Podolincz) je z historického hľadiska jedno z najkrajších stredoeurópskych miest. Keď poodhrnieme pláštik dejín a sfúkneme z nich prach, ktorý so sebou prinášajú ubiehajúce roky, nájdeme mesto bohaté na históriu, kultúru, mesto opradené legendami, mesto, ktoré zažilo obrovský hospodársky rozmach a na druhej strane mesto skúšané živelnými pohromami, požiarmi, morom, povodňami, hladom, zemetrasením. Napriek všetkému toto mesto prežilo, zo všetkého sa zotavilo a do bohatých dejín Spiša sa zapísalo zlatými a nezmazateľnými písmenami. Rád piaristov mu pripisoval taký veľký význam, že ho nazval Atény nad Popradom.

Prvá písomná zmienka o Podolínci sa spomína v roku 1235. Je to listina, ktorú vydal pápež Gregor IX. v Perugii, keď sa mu krakovský biskup Wislaw (1231 - 1242) sťažoval, že ostrihomský biskup mu berie desiatky z kostola Panny Márie. Hoci sa nespomína konkrétne mesto Podolínec, ale nikde v okolí sa nezistila prítomnosť kostola zasväteného Panne Márií. V okolí sa nachádzajú významné kostoly: Kostol sv. kríža v Kežmarku, kostol sv. Antona v Spišskej Belej, kostol sv. Kataríny v Nižných Ružbachoch a Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni. Mesto malo výhodnú polohu – ležalo na dôležitej obchodnej ceste, vedúcej poriečím Popradu. Zo severu sa prevážal jantár a hlavne soľ z Krakova na juh a odtiaľ zasa víno. Priečna cesta spája mesto Podolínec s mestom Bardejov. Mala vplyv na rozvoj obchodu. Preto sa o Podolínec uchádzali viacerí mocipáni.

Mali oň záujem predovšetkým novosondeckí páni (Nowý Sacz – Poľsko). Legenda spomína regentku Podolínca bl. Kunigundu, dcéru uhorského kráľa Belu IV. a manželku novosondeckého vojvodu Boleslava Hanblivého, s ktorým uzavrela celoživotný sľub čistoty. Bl. Kunigunda niekedy v rokoch 1272 – 1279 darovala doživotné richtárstvo (šoltýstvo), Podolínec a okolie Henrichovi (podľa magdeburského práva), mešťanovi z Krakova s tým, aby ho dosídlil, z toho mu plynuli mnohé výsady. Sotva sa ujal svojho dedičného richtárstva, v januári 1285 vtrhli na severný Spiš Tatári. Vyplienili a vypálili aj Podolínec. „Koncom roku 1287 sa vrátili ako spojenci kráľa Ladislava IV., ale uhorská šľachta sa proti nim postavila a začiatkom roku 1288 ich v bitke pri Podolínci porazila. Počas tatárskeho vpádu zhorela aj šoltýska listina na Podolínec. Bl. Kunigunda ju v roku 1289 obnovila, keď predtým v roku 1288 darovala Henrichovi ďalší majetok – les medzi Podolíncom a Hniezdnym.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: