Pstriná

Primátor/Starosta: Mgr. Anna Mihaliková
Prednosta/Zástupca starostu: -/-
Tel.: 054/759 33 53
Mobil: 0918 971 008
Fax: - Web: -

Úradné hodiny:
-

Prezentácia:

Obec je doložená z roku 1497 ako Psthryna, neskôr ako Pystrina (1548), Pstrina (1551), Also Pztrina (1588), Pistrina (1773), Pstrina (1920); maďarsky Psztrina, Peszernye. Obec patrila panstvu Makovica. V roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 185 obyvateľov. Živili sa ako roľníci, tkáči a prácou v lesoch. V 19. storočí tu mali majetky Szirmayovci. Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali; aj po oslobodení do Čiech a do ZSSR. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch na okolí. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Pstriná sa rozprestiera v mierne členitom povrchu, severnej časti Nízkych Beskýd, Laboreckej vrchoviny. V jej okolí sú lesy s bukovým porastom, ktorý je doplnený o brezu a jelšu. Pôvodné bukové lesy sa zachovali v menej dostupných polohách. Nadmorská výška v strede obce je 320 m a v jej chotári od 290 do 525 m. Plocha chotára má rozlohu 623 ha. Obec historický patrila do Makovického panstva a prvýkrát je spomínaná v urbári roku 1497 pod názvom Psthryna. V roku 1548 je uvádzaná ako Pystrina, v roku 1551 Pstrina, v roku 1588 Pztrina, v roku 1773 Pisztrina, Pistrina, 1808 Bsztrina, Psztrina, Bstřina, Pstřina, 1863 Psztrina, v rokoch maďarizačných tendencii 1907 až 1913 Psztrina, Peszternye. Po vzniku ČSR v roku 1920 Pstrina, Postrina. Od roku 1927 zostáva dnešné pomenovanie Pstriná. V roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala 21 domov a 185 obyvateľov, v roku 1942 40 domov 242 obyvateľov a 11 obyvateľov, hlásiacich sa k židovskému náboženstvu. Ľudia žijúci v obci sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom hovädzieho dobytka. Pracovali aj v lesoch a ženy z dopestované ľanu a konopí, priadli v zimných mesiacoch nite z ktorých potom na krosnách tkali látku na výrobu odevov a taktiež tkali i pokrovce. Prírodné a klimatické podmienky neposkytovali obyvateľstvu dobré podmienky na existenciu. Preto už od 19. storočia jednotlivé generácie chodili za príležitostnými prácami na žatvu do Zemplínskej župu a ďalších južnejších regiónov Uhorska. Bol to tiež jeden zo spôsobov prežitia v týchto klimatických podmienkach. V roku 1932 sa obyvatelia obce zúčastnili hladových pochodov nezamestnaných a drobných roľníkov, kde žiadali zrušiť daňové a bankové dlžoby, zastaviť exekúcie a prideliť panskú a cirkevnú pôdu malých roľníkom. Tak ako ostatné obce i táto obec bola poznamenaná vysťahovalectvo. Bolo to i za prvej ČSR. Po roku 1945 mnoho obyvateľov odišlo do Sovietskeho zväzu a mnohí taktiež natrvalo sa usídlili v českom pohraničí.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: