Rákoš

Primátor/Starosta: Igor Antoni
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Adam Tomčík
Tel.: 055/694 11 40
Mobil: 0917 802 021
Fax: - Web: www.obecrakos.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 12:00   13:00 - 15:30
Utorok: 7:30 - 12:00   13:00 - 15:30
Streda: 7:30 - 12:00   13:00 - 18:00
Štvrtok: 7:30 - 12:00   13:00 - 15:30
Piatok: 8:00 - 13:00

Prezentácia:

Obec sa nachádza juhovýchodne od Košíc, leží na svahu Slanských hôr v smere na Slanec a Slovenské Nové Mesto. Podľa písomných dokladov z roku 1337 sa tu dedina ešte nenachádzala. Listina podrobne opisuje hranice Gábroviec (Gabróc), ktoré patrili opátstvu Krásnej nad Hornádom. V miestach dnešnej obce Rákoš sa uvádza iba cestička, ktorá viedla z Vyšnej Myšle na hrad Slanec. Rákoš vznikol na území, ktoré patrilo hradu Slanec.

V portálnom súpise Abaujskej stolice z r. 1427 je zaznamenaných šesť port územia obce Rákoš. Ich majiteľom bol Žigmund z Lučenca, vtedajší pán hradu. Teda aj vtedy to bola iba malá dedinka. V tom čase sa sčítali porty, čiže brány, ktoré viedli do hospodárskych statkov. Takýto hospodársky statok mohol mať aj viac objektov. Ak na jednu portu počítame aspoň sedem ľudí, žilo tu aspoň 42 obyvateľov. Je dôvodné sa domnievať, že názov obce vznikol od slovanského slova Rákoš, ktorým sa zvyčajne označoval potok bohatý na výskyt rakov. Potoky tohto názvu nájdeme na Ukrajine, kde nebol maďarský vplyv pri vytváraní názvov, ale i v Maďarsku. Niekedy boli tieto potoky označované ako Rakovica, od čoho vzniklo maďarské Rakaca. Obec mohla byť označovaná aj ako Rakovec, čo pomaďarčené znelo ako Rákóc.

Z roku 1321 sa pri opise chotára obce Slivník v Abaujskej stolici uvádza potok Rakolchpothokam teda Rakovec. Slovo Rákoš je teda pravdepodobne najskôr pomaďarčené označenie Rakovec, neskôr čiatočne poslovenčené. 

História obce: - www.obecrakos.sk/historia

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.obecrakos.sk/aktuality

Služby: