Revúca

Primátor/Starosta: Ing. Július Buchta
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Eva Kučeráková / Mgr. Lucia Medvecová
Tel.: +421 (0) 58 / 28 515 40, +421 (0) 58 / 28 515 11
Mobil: 0905 114 683
Fax: 058/281 20 11 Web: www.revuca.sk

Úradné hodiny:


Prezentácia:

Mesto Revúca sa rozprestiera v srdci historického Gemera, v malebnom prostredí juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na rozhraní Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov, v blízkosti Národného parku Muránska planina. Najvyšším bodom územia je vrch Kohút v nadmorskej výške 1 409 m a najnižším bodom je intravilán mesta (318 m n. m.). Cez územie preteká vodný tok Muráň, s ľavostranným prítokom Zdychava.

Pôvod súčasného názvu mesta môžeme hľadať v pomenovaní podľa tečúcej bystriny, ktorú dnes poznáme pod názvom Zdychava. Tento názov slovanského pôvodu, ktorý vychádzal zo základu slova revať a vystihoval vodu revúcu a valiacu sa, mesto definitívne získalo v roku 1930.

Súčasný erb mesta pripomína viac ako poltisícročnú tradíciu železiarstva. Na štíte s červeným podkladom sú skrížené strieborné hámornícke náčinia, vpravo kliešte s previazaným remeňom na konci ich rukovätí a vľavo kladivo prestrčené cez rukoväte spomínaných klieští. K pôvodnému stredovekému erbu a k sv. Quirinovi ako k svojmu patrónovi sa mesto natrvalo vrátilo v roku 1996.

Osídľovanie územia mesta sa začalo pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Za doteraz najstaršiu zachovanú písomnú zmienku sa považuje portálny súpis Gemerskej župy z roku 1427. Ako mesto sa Revúca prvýkrát spomína v roku 1557 v urbáre Muránskeho panstva. Rozmach mesta, ktoré sa spočiatku vyvíjalo ako roľnícka, pastierska a banícka osada, bol poznačený rozvojom remesiel, obchodu a predovšetkým viac ako poltisícročnou tradíciou výroby a spracovania železa. Najviac sa však Revúca preslávila v druhej polovici 19. storočia ako jedno z centier slovenského národného a kultúrneho života. Zatvorenie gymnázia v roku 1874 a neskôr odstavenie železiarskych podnikov znamenalo pre mesto začiatok nielen spoločenského, ale aj hospodárskeho úpadku. Rozvoj mesta nastal až po roku 1945, kedy sa výraznejšie zvýšil aj počet jeho obyvateľov. V roku 1996 sa po 36 rokoch Revúca opäť stala sídlom okresu. Na rozvoji mesta sa dnes podieľajú viaceré novovzniknuté podniky a inštitúcie, ako aj súkromní podnikatelia zaoberajúci sa väčšinou obchodnou činnosťou a poskytovaním služieb. Neoddeliteľnou súčasťou Revúcej sú jej pamätihodnosti pripomínajúce dejinné udalosti mesta.

Prvé slovenské gymnázium

Do našich národných dejín sa Revúca natrvalo zapísala zásluhou tu pôsobiacej slovenskej evanjelickej inteligencie, ktorá v roku 1862 založila Slovenské evanjelické a. v. gymnázium. Brány gymnázia, známeho ako Prvé slovenské gymnázium, sa otvorili 16.  septembra 1862. Na gymnáziu sa vo všetkých vyučovacích predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Počas dvanástich rokov existencie gymnázia na ňom študovalo 566 študentov takmer zo všetkých kútov Slovenska, z ktorých sa mnohí stali dôležitou súčasťou národných dejín (Martin Kukučín, Miloslav Hodža, Vladimír Hurban, Samuel Daxner, Jozef Škultéty a iní).

Škola bola založená  a udržiavaná len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu. Úlohou gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže a pripravovať národne uvedomelú inteligenciu. Na gymnáziu pôsobilo mnoho významných predstaviteľov slovenského národa, ktorí vyvíjali bohatú osvetovú činnosť (činovníci Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Matej Nandrássy, ako i profesori Július Botto, Samuel Ormis, August Horislav Škultéty, Ivan Branislav Zoch a mnoho ďalších). Historický prínos tejto vzácnej vzdelávacej inštitúcie v dejinách slovenského národa dnes pripomína stála muzeálna expozícia sprístupnená v pôvodnom dome Prvého slovenského gymnázia. V tejto rokokovej kúrii sú okrem originálnych dokumentov a obrazov umiestnené aj predmety kultúrnej hodnoty mesta a regiónu. V súčasnosti v budove sídli aj Turistické informačné centrum. Súčasťou areálu Prvého slovenského gymnázia je Park slovenských národovcov, v ktorom sú dve bronzové busty profesorov gymnázia – PhDr. Ivana Branislava Zocha a Samuela Ormisa.

Nová budova Prvého slovenského gymnázia

V období silnejúceho národného útlaku v rokoch 1871 - 1873 bola postavená nová budova Prvého slovenského gymnázia, v ktorej sa začalo vyučovať v piatich dokončených triedach hneď po tom, ako ju 4. februára 1873 vysvätil  popredný sloven­ský národovec, evanjelický kňaz Samuel Tomášik. Na priečelí budovy sú umiestnené tri pamätné ta­bule, ktoré sú venované Samuelovi Ormisovi, Mar­tinovi Kukučínovi a 200. výročiu založenia Muránskej únie – prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. Posledná spomínaná tabuľa je záro­veň venovaná aj Gustávovi Frákovi. V súčasnosti je budova sídlom strednej školy Prvé slovenské literárne gymnáziu.

Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona

Neskorogotický kostol je najstarším sved­kom pre­mien mesta a patrí medzi jeho naj­cen­nejšie architektonické pa­miatky. Postavený bol v cen­tre Revúcej v poslednej tretina 15. storočia na mieste staršieho objektu zo 14. storočia. Vo veži kostola sa dodnes nachádza zvon Jozef z roku 1820, najstarší zvon v Revúcej. Hlavý oltár je neogotický a pochádza z dielne rezbárskeho majstra Júliusa Fuhrmanna. Zaujímavý a vzácny je tým, že sú v ňom osadené pôvodné neskorogotické tabuľové oltárne obrazy z obdobia medzi rokmi 1470 – 1475. Na obrazoch sú výjavy zo života sv. Quirina – vypočúvanie svätca pred vladárom, jeho bičovanie, stínanie a pochovávanie.

Evanjelický a. v. kostol

Evanjelický a. v. kostol je, po rímskokatolíckom kostole, druhou najstaršou stavbou v meste. S jeho výstavbou sa začalo v nedeľu 25. apríla 1784. Domi­nan­tou inte­riéru je rokokový oltár a ka­za­teľni­ca z ro­ku 1784 od jelšav­ského rezbára Jána Reisigera. Pred ol­tá­rom sa nachádza rokokové železné tepané zá­bradlie z roku 1795, ktoré je dielom revúc­kych ková­čov. Dňa 16. september 1862 v ňom bolo slávnostne otvorené Slovenské evanjelické a. v. gymnázium a pri vstupe do kostola je umiestnená pamätná tabuľa venovaná tejto udalosti.

Evanjelická fara

V areáli evanjelického a. v. kostola sa nachá­dza historická budova evanjelickej fary, v sú­časnosti Zborový dom. Faru postavili v rokoch 1785 – 1786 a od 20. rokov 19. storočia sa stala jedným z významných miest ná­rod­no­bu­di­teľ­ských snáh v Gemeri a Malohonte. Bola pô­sobiskom evanjelického kňaza a nestora slo­ven­ského národopisu Samuela Reussa, kto­rého zásluhou bola na fare v roku 1822 založená prvá slovenská knižnica v meste.

Mestský dom

Klasicistická dvojpodlažná budova mestského domu s manzardovou strechou, ktorá je od roku 1997 sídlom Mestského úradu Revúca, bola postavená v roku 1819. Na budove je umiestnená mramorová pamätná tabuľa venovaná revúckemu rodákovi, mestskému lekárovi, národopiscovi, botanikovi, historikovi a etnografovi MUDr. Gustávovi Maurí­ciovi Re­usso­vi, ktorý v budove mestského domu býval, tvoril a pravdepodobne aj zomrel. Ako prvý popísal a pomenoval poniklec slovenský, preto sa kvet tejto rastliny symbolicky ocitol na pamätnej tabuli. Jej autorom je akademický sochár a reštaurátor Ladislav Székely. Inštalovaná bola 27. októbra 1981.

Mestský hostinec

Dvojpodlažná neoklasicistická budova mestského hostinca, známeho pod názvom Kohút, bola postavená v rokoch 1875 – 1876. Mestský hostinec bol kultúrnym a spoločenským centrom až do roku 1964. V budove sídlili mnohé inštitúcie a spolky. V súčasnosti je budova v súkromnom vlastníctve.                                                        

Medzi ďalšie národné kultúrne pamiatky patria zachované meštianske domy z druhej polovice 19. storočia. V jednom z nich sa narodil armádny generál Rudolf Viest, vlastenec a účastník protifašistického odboja, čo pripomína bronzová pamätná tabuľa umiestnená na dome. Výz­namný je aj meštiansky nárožný dom, známy ako Králov dom, ktorý bol sídlom Slovenského čitateľského spolku. Dnes je budova v súkromnom vlastníctve a slúži na podnikateľské účely. Vzácny je tiež pamätný dom ľudovýchovného činiteľa Mateja  Nandrássyho, v ktorom sa stretávali slovenskí národovci. Po druhej svetovej vojne sa doň nasťahovala Slovenská sporiteľňa, ktorej pobočka tu sídli dodnes. Na priečelí domu je umiestnená bronzová pamätná tabuľa venovaná Matejovi Nandrássymu, Štefanovi Markovi Daxnerovi, Jánovi Franciscimu a ďalším slovenským národovcom.

Turistika

Kolorit malebného mesta s bohatou históriou dotvára okolitá príroda. Revúca je východiskovým miestom pre turistické trasy do prírody, ktorá je uvitá vo venci Stolických vrchov, Muránskej planiny a Revúckej vrchoviny. Aktívnym oddychom prostredníctvom turistických a cyklistických trás môžete spoznávať nielen jedinečné prírodné krásy, ale aj kultúrne a historické hodnoty regiónu.

Viac informácií na: http://tic.revuca.sk/turistika-a-cykloturistika.phtml?id3=84913  

Pravidelné podujatia v meste :

• Fašiangy
• Detská divadelná Revúca
• Jermok velkorevúcky
• Zochova divadelná Revúca
• Stavanie mája
• Dni mesta Revúca a revúcky jarmok
• Jazda sv. Huberta
• Predvianočný jermok Veselý Krašún
• Revúcke vianočné trhy a súťaž vo varení kapustnice

Oznam mesta/obce:

Mestské noviny
- www.revuca.sk/mestske-noviny.phtml?id5=21949

Správy a aktuality v meste
- www.revuca.sk/spravy-a-aktuality-v-meste.phtml?id3=85553

Služby: