Ružomberok

Primátor/Starosta: MUDr. Igor Čombor, PhD.
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Marián Šeršík / Ing. Michal Slašťan, Ing. Oldrich Lauko, MBA
Tel.: 044/431 44 24, 431 44 22
Mobil: 0905 899 331, 0907 932 509, 0917 883 895, 0915 720 502
Fax: 044/431 44 29 Web: www.ruzomberok.sk

Úradné hodiny:

Pondelok 8:00 - 15:00 hod.
Utorok 8:00 - 15:00 hod.
Streda 8:00 - 16:00 hod.
Štvrtok 8:00 - 15:00 hod.
Piatok 8:00 - 14:00 hod.

Obedňajšia prestávka denne 11:30 - 12:30 hod.

Prezentácia:

História mesta

Ružomberok centrum dolného Liptova, leží na sútoku Váhu a Revúcej v západnej časti Liptovskej kotliny na rozhraní významných slovenských pohorí - Veľkej Fatry , Chočských vrchov a Nízkych Tatier . Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1233, mestské výsady Ružomberku udelil z poverenia Magistra rytiera Donča, zvolenského župana, ostrihomský arcibiskup Tomáš v roku 1318. V roku 1340 kráľ Karol Róbert výsady mestu potvrdil a rozšíril. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v ktorom sa vytvorili sady, tzv. ulice mesta Biely Potok , Černová , Vlkolínec a Villa Ludrová .

Sľubný rozvoj kráľovského mesta zastavil v roku 1390 kráľ Žigmund, ktorý dal Ružomberok do majetku Likavskému panstvu. Tu sa začínajú stáročiami sa tiahnúce spory medzi mestom Ružomberok a Likavským panstvom. I napriek tomu sa mesto hlavne vďaka významnej križovatke, na ktorej leží, vyvíjalo v prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum.

Obchod a priemysel

K tradičnej poľnohospodárskej, drevárskej, ovčiarskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa neskôr združilo do početných cechov. Z nich sa začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19. storočia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-bohumínskej železnice, začal rodiť významný slovenský priemysel. Konkrétne išlo o rozvoj papierenského a textilného priemyslu, spracovanie dreva, ale aj o rozvoj tehelne (1871), bryndziarne (1850) a zápalkárne (1890). S rozvojom priemyslu v meste vznikali aj slovenské peňažné ústavy. V poslednej tretine 19. a v prvej polovici 20. storočia sa Ružomberok stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska. Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku (Biely Potok ). Z týchto tradícii došlo k vzniku nového závodu Sólo (1880) a v rokoch 1907 a 1908 k vzniku ďalšieho závodu, ktorý časom dostal meno SUPRA. V západnej časti mesta začal koncom 19. storočia (1894) vyrastať ďalší veľký priemyselný kolos – Rybárpoľská textilka, ktorá sa postune stala najväčšou v Uhorsku. Okrem spomínaného veľkého priemyslu pôsobilo v meste mnoho stredných a menších podnikov.

Vzdelanie a kultúra

Predpokladom rozvoja obchodu a priemyslu bolo aj kvalitné školstvo. Na území mesta vzniklo postupne viacero dôležitých škôl. Prvou doloženou školou vyššieho typu bola evanjelická latinská šľachtická škola. Jej vznik je zahalený nejasnosťami. Podľa niektorých prameňov mala vzniknúť už v r. 1528, iné údaje hovoria o roku 1567. No aj tak ide o prvú, resp. jednu z prvých takýchto škôl na Slovensku. Spájajú sa s ňou mená významných osobností tej doby - O. Jakobei, O. Cenglerius, Kalinkovci, Paršicovci, Ž. Nosticius, J. Kučera, P. Lochman a pod. Druhou veľmi významnou školou bolo katolícke gymnázium založené rehoľou piaristov v r. 1729, pričom zakladaciu listinu schválil cisár Karol VI. V tomto čase bolo ružomberské piaristické gymnázium jedinou školou svojho druhu pre Liptov, Oravu, Turiec a severnú časť Trenčianskej stolice. Školu navštevovalo množstvo neskoršie významných osobností - A. Bernolák, K. F. Palma, A. Radlinský, F. Skyčák, V. Javorka, príslušníci rodín Makovických , Houdekovcov, Krčméryovcov, L. Nádaši-Jége, A. Hlinak, I. Grebáč-Orlov, E. Bohúň, V. Šrobár, Ľ. Fulla , P. Zván, J. Budaváry-Krička, K. Sidor, F. Kafenda a mnoho ďalších. Ružomberok patrí k významným výtvarným centrám.

V meste sa narodili alebo pôsobili mnohí významní slovenskí i českí výtvarní umelci. Trvalé hodnoty národnej výtvarnej klenotnice tu vytvárali Ľudovít Fulla, Róbert Dúbravec st. a ml., Fedor Klimáček, Elemír Winkler-Koszhéghy, František Janček, Alexander a František Belopotockovci, Martin Benka, Ambróz Akidos, Ján Hála, Jozef Hanula, Alojz Felegi, Karol Polónyi a ďalší.

Oznam mesta/obce:

Správy z mesta
- www.ruzomberok.sk/sk/mesto/spravy

Služby: