Slatina

Primátor/Starosta: Arpád Bazsó
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing.Andreas Pecsérke
Tel.: 036/749 13 33
Mobil: -
Fax: 036/749 13 33 Web: www.obecslatina.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 16:00
Streda: 7:30 - 16:00
Piatok: 7:30 - 12:00

Obedňajšia prestávka: 12:00 - 12:30

Stránkové hodiny starostu obce:

Pondelok: 9:00 - 11:00
Piatok: 9:00 - 10:00

Prezentácia:

Obec Slatina sa nachádza na južnom Slovensku v juhovýchodnej časti okresu Levice. Leží na ceste I. triedy číslo 75, ktorá ju priamo spája s mestami Veľký Krtíš (44 km) a Lučenec (88 km). V blízkosti obce (2 km západným smerom) prechádza cesta európskeho významu (E77) spájajúca obec s maďarským hraničným prechodom vzdialeným 14 km.

História obce

Dnes známe archeologické nálezy potvrdzujú, že oblasť Slatiny bola osídlená už v staršej dobe bronzovej, ktorá siaha do druhého storočia pred naším letopočtom. Medzi archeologické nálezy potvrdzujúce túto skutočnosť patria rôzne nástroje a bronzové predmety, ktoré sa našli v tejto lokalite. Praveké a stredoveké nálezy svedčia o prítomnosti viacerých kultúr na tomto území. Územie obce patrí do Hontianskeho regiónu, ktorý sa nachádza na rozhraní stredného a západného Slovenska. Územie označované ako Hontianska oblasť, či región je totožné s bývalou Hontianskou župou. Vývoj hontianskeho komitátu sa viaže na 11. storočie, kedy bol vyčlenený zo staršieho Novohradského komitátu. Hontianska stolica, neskôr župa, siahala až na dnešné územie Maďarska a jej súčasťou bolo pôvodne tiež územie Malohontu, ktorý bol v roku 1802 pričlenený ku Gemeru. Pred rokom 1918 zasahovala časť Hontianskej župy do Maďarska. V piatom storočí začínajú na toto územie prenikať Slovania, ktorí najskôr osídľujú úrodné nížiny, neskôr aj hornatejšie oblasti. Po páde Veľkej Moravy obsadzovali postupne južné časti Hontu aj maďarské kmene. Rozvoju tohto regiónu pomohla známa obchodná cesta, v historických prameňoch uvádzaná ako via magna. Cesta viedla z Budína, cez Zvolen až po Krakov a sprostredkovávala výmenu tovarov a medzinárodný obchod. Táto cesta ešte i dnes zabezpečuje prepojenie v strednej Európe v smere Balt – Krakow – Budapešť – Jadran. 

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Slatina pochádza z roku 1245 a nachádza sa v listine kráľa Bela IV. Ide o stredovekú pergamenovú listinu, v ktorej uhorský kráľ Belo IV. po tatárskom vpáde potvrdil konventu premonštrátov v Šahách, práva na feudálne majetky. V latinskom texte tejto listiny sa obec označuje ako „villa Zalatna“, teda ako osídlená, vybudovaná stredoveká obec s dobovou vnútornou organizáciou a vlastnou správou. V roku 1285 už obec Slatina patrila do feudálneho komplexu majetkov hradu Dregeľ a jej feudálnymi pánmi až do konca 13. storočia boli členovia rodu Huntovcov. Tí potom preniesli svoje práva na obec, na šľachtický rod Slatinských. Po zničení a obsadení hradu Dregeľ v 16. storočí pripadla obec Slatina feudálnemu panstvu hradu Čabraď. V rámci feudálneho komplexu čabraďského panstva od roku 1622 až do roku 1828 bola obec vlastníctvom rodiny Koháriovcov, ktorá významným spôsobom ovplyvnila vývoj tejto lokality. Po definitívnom vyhnaní Turkov z Uhorska v roku 1711 nastal v obci postupný kvalitatívny nielen ekonomický, ale aj demografický rozvoj. Najväčším prírodným pokladom obce je prameň minerálnej vody. V roku 1802 vypracoval Dr. Pavol Kitaibel podrobnú štúdiu o fyzikálnochemických, ale i medicínskych vlastnostiach slatinskej minerálnej vody. Po prvý raz stanovil relatívne presne jej zloženie, poukázal na stabilitu jej teploty (14,4 °C) a určil jej liečivý vplyv na gastrointestinálny trakt organizmu človeka a jeho dýchacie cesty.

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.obecslatina.sk/aktuality

Služby: