Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.
Kontaktné údaje
Adresa mestského/obecného úradu:
969 81 Štiavnické Bane 1
Primátor/Starosta:
Stanislav Neuschl
Prednosta/Zástupca starostu:
- / Michal Beneš
Tel.:
045/692 91 17, 692 91 16, 692 92 62
Mobil:
-
Fax:
045/692 92 62
E-mail:
Web:
www.stiavnickebane.sk
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov:
786
Rozloha obce/mesta v ha:
1016
Prvá písomná zmienka:
1559
Úradné hodiny:
Pondelok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Utorok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Streda: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Piatok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Starosta obce vybavuje osobné požiadavky občanov na OcÚ každý pondelok v dobe 8:00 - 14:00, ostatné dni po vzájomnom telefonickom dohovore.
Prezentácia:
Štiavnické Bane sa právom označujú za srdce baníctva celého regiónu, za jedno z hlavných centier technickej, kultúrnej a duchovnej vzdelanosti, ktoré svojim významom prerástlo rámec Slovenska. V roku 1948 došlo k premenovaniu obce Piarg na Štiavnické Bane. V roku 1960 došlo k administratívnemu zlúčeniu s Hornou Rovňou, ktorá dovtedy bola súčasťou Banskej Štiavnice. Piarg vznikol spojením dvoch pôvodne samostatných susediacich územných celkov a s pomerne rozlišným stredovekým vývojom: Osada Sigelsberg pôvodne patrila do majetku mesta B. Štiavnica, pred r. 1352 ju zabral kastelán hradu Šášov.
O zábere tejto a okolitých osád je prvá zmienka z roku 1352, čo je zároveň aj prvý a hodnoverný písomný prameň o existencii Sigelbergu. Osada, neskôr dedina sa stala súčasťou majetku hradného , od 17.storočia komorského panstva Šášov. Druhý celok, z ktorého sa sformovali súčasné Štiavnické Bane tvorila Vindšachta. K jej vzniku v prvom rade prispel rozvoj baníctva. V časoch tureckého nebezpečenstva v 17.st. sa na jej ochranu vybudoval rozsiahly fortifikačný systém. Sigelsberg a Vindšachta ako pôvodné celky, z ktorých vznikli Štiavnické Bane boli nepochybne prioritnými strediskami baníctva s celoeurópskym významom.
Vybudovali sa tu sídla banskej správy, meračstva a nemocnice. Vysokú technickú vyspelosť tu dosiahla banská technika zásluhou rodiny Hellovcov, zvlášť Mateja Kornela a Jozefa Karola. Z banských prevádzok vynikala Horná Bíberová štôlňa, ktorá bola miestom mnohých jedinečných technických vynálezov už od začiatku 17.st. ( napr. rôznych typov čerpacích strojov). V roku 1627 sa uskutočnil pokus s využitím pušného prachu na rozpájanie hornín. K ďalším významným banským prevádzkam patrili šachty Jozef, Karol, Leopold, Magdaléna, Kristína, Konigsegg, Siglesberg. Ako súčasť vodohospodárskeho systému sa na území dnešných Štiavnických Baní v 18.sto. vybudovali vodné nádrže – tajchy Dolné a Horné Vindšachtské, Evičkino, Bakomi, Veľké a Malé Richňavské.
Oznam mesta/obce:
Aktuality
- www.stiavnickebane.sk/-aktuality
Rozvoj obce
- www.stiavnickebane.sk/-rozvoj-obce
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Kultúra
- www.stiavnickebane.sk/-kultura
Šport
- www.stiavnickebane.sk/-sport
Turistika
- www.stiavnickebane.sk/-naucno-turisticke-trasy
- www.stiavnickebane.sk/-turistika-rekreacia