Štiavnické Bane

Pridať údaj - nahlásiť zmenu

Vložil/a stiavnickebane, Po, 05/02/2007 - 07:08

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: 969 81 Štiavnické Bane 1

Primátor/Starosta: Stanislav Neuschl
Prednosta/Zástupca starostu: - / Michal Beneš
Tel.: 045/692 91 17, 692 91 16, 692 92 62
Mobil: -
Fax: 045/692 92 62

E-mail:

obec@stiavnickebane.com
starosta@stiavnickebane.com

Web: www.stiavnickebane.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 786

Rozloha obce/mesta v ha: 1016

Prvá písomná zmienka: 1559

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Utorok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Streda: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Piatok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:00

Starosta obce vybavuje osobné požiadavky občanov na OcÚ každý pondelok v dobe 8:00 - 14:00, ostatné dni po vzájomnom telefonickom dohovore.

Prezentácia:

Štiavnické Bane sa právom označujú za srdce baníctva celého regiónu, za jedno z hlavných centier technickej, kultúrnej a duchovnej vzdelanosti, ktoré svojim významom prerástlo rámec Slovenska. V roku 1948 došlo k premenovaniu obce Piarg na Štiavnické Bane. V roku 1960 došlo k administratívnemu zlúčeniu s Hornou Rovňou, ktorá dovtedy bola súčasťou Banskej Štiavnice. Piarg vznikol spojením dvoch pôvodne samostatných susediacich územných celkov a s pomerne rozlišným stredovekým vývojom: Osada Sigelsberg pôvodne patrila do majetku mesta B. Štiavnica, pred r. 1352 ju zabral kastelán hradu Šášov.

O zábere tejto a okolitých osád je prvá zmienka z roku 1352, čo je zároveň aj prvý a hodnoverný písomný prameň o existencii Sigelbergu. Osada, neskôr dedina sa stala súčasťou majetku hradného , od 17.storočia komorského panstva Šášov. Druhý celok, z ktorého sa sformovali súčasné Štiavnické Bane tvorila Vindšachta. K jej vzniku v prvom rade prispel rozvoj baníctva. V časoch tureckého nebezpečenstva v 17.st. sa na jej ochranu vybudoval rozsiahly fortifikačný systém. Sigelsberg a Vindšachta ako pôvodné celky, z ktorých vznikli Štiavnické Bane boli nepochybne prioritnými strediskami baníctva s celoeurópskym významom.

Vybudovali sa tu sídla banskej správy, meračstva a nemocnice. Vysokú technickú vyspelosť tu dosiahla banská technika zásluhou rodiny Hellovcov, zvlášť Mateja Kornela a Jozefa Karola. Z banských prevádzok vynikala Horná Bíberová štôlňa, ktorá bola miestom mnohých jedinečných technických vynálezov už od začiatku 17.st. ( napr. rôznych typov čerpacích strojov). V roku 1627 sa uskutočnil pokus s využitím pušného prachu na rozpájanie hornín. K ďalším významným banským prevádzkam patrili šachty Jozef, Karol, Leopold, Magdaléna, Kristína, Konigsegg, Siglesberg. Ako súčasť vodohospodárskeho systému sa na území dnešných Štiavnických Baní v 18.sto. vybudovali vodné nádrže – tajchy Dolné a Horné Vindšachtské, Evičkino, Bakomi, Veľké a Malé Richňavské.

Viac z histórie obce - www.stiavnickebane.sk/-historia

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.stiavnickebane.sk/-aktuality

Rozvoj obce
- www.stiavnickebane.sk/-rozvoj-obce

Služby: