Trebišov

Primátor/Starosta: PhDr. Marek Čižmár
Prednosta/Zástupca starostu: Mgr. Miroslav Tóth / Mgr. Viera Mokáňová, Ing. Róbert Puci
Tel.: 056/672 26 65
Mobil: -
Fax: 056/672 66 68 Web: www.trebisov.sk

Úradné hodiny:
-

Prezentácia:

Okres Trebišov je prevažne poľnohospodársky kraj. Dominantami sú úrodné lány, ovocné sady, zelené záhrady, lužné lesy s prírodnými rezerváciami a malebné pahorkatiny so scenériou Slanských vrchov, ktoré poskytujú možnosti pre rekreáciu a oddych. Súčasťou regiónu je tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá má vynikajúce vína najvyššej kvality. Kultúrno-historické pamiatky tvoria súčasť nášho národného kultúrneho dedičstva. V Trebišove sa nachádza kaštieľ postavený Grófom Imrichom Csákym v roku 1786 v neskorobarokovom slohu, ktorý potom prebudovala rodina Andrassyovcov momentálne slúži ako vlastivedné múzeum. Trebišov, centrum južného Zemplína, sa rozprestiera v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na rozhraní Trebišovskej tabule a Ondavskej vrchoviny. Nachádza sa v nadmorskej výške 109 m zväčša na pravom brehu potoka Trnávka, prítoku Ondavy.

Prvá písomná zmienka o Trebišove je z roku 1254. V tom čase bol Trebišov spolu s hradom Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika z Trebišova. Jeho osídlenie je však staršieho dáta. V roku 1319 daroval uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou hradné panstvo Trebišov Drugethovcom. Od roku 1343 bol opäť Trebišov pod vládou kráľovskej rodiny, ktorá ho v roku 1387 darovala šľachticovi Petrovi z Perína. Perényiovcom patrilo trebišovské panstvo 180 rokov. Po bitke pri Moháči (1526) prešlo panstvo opäť do rúk Drugethovcov. Menil sa aj názov mesta - Terebes, Felse Terebes, Trebissou a Trebišov. V latinsky písaných písomnostiach zo stredoveku sa Trebišov pravidelne vyskytuje pod názvom Terebes. Jazykovedec Ján Stanislav názov Trebišov etymologicky odvodzoval od osobného mena Třebiš a koncovky –ov. Takýto výklad prevzal aj historik Branislav Varsik, pričom zdôraznil, že názov Trebišov sa vyvinul v slovenskom jazykovom prostredí. Varsík súčasne došiel k poznatku, že už od 9. storočia v okolí Trebišova podobne ako Vranova, Michaloviec a Sobraniec, trvala nepretržite kontinuita osídlenia, obyvateľstva a reči východných Slovákov.

V 14. -15. storočí sa v Trebišove konalo niekoľko župných zhromaždení. Na jednom z nich v novembri 1454 dohodli spoločný postup proti bratríkom. Obmedzené mestské práva dostal Trebišov v roku 1439, vyvíjal sa však až po novovek ako poddanské mestečko. Od r. 1502 do r. 1530 tu v novozaloženom kláštore pôsobili paulíni.V 16. storočí boli aj vlastníkmi obce. Sto rokov po zrušení (r. 1630) bol kláštor v čase protireformácie obnovený. Hrad Parič odolal útokom krýmských Tatárov (1566), ale v roku 1620 si ho podmanilo vojsko Gabriela Bethlena. V roku 1686 ho kuruci pod vedením Imricha Thôkôliho vyhodili do vzduchu.

Nevyužívaný hrad majitelia Csákyovci r.1786 rozobrali a kameň použili na výstavbu blízkeho kaštieľa. Rodina Andrássyovcov zdedila kaštieľ v roku 1838, pričom vlastnili 61 % pôdy v trebišovskom chotári. V roku 1876 sa Trebišov stal sídlom služnovského obvodu a spoločnosti pre reguláciu horného toku Bodrogu. Na železnicu bol napojený v roku 1871. Koncom 19. storočia došlo k početným vysťahovaleckým vlnám z mesta a okolia. Hospodársky život podporovala tunajšia lokalizácia cukrovaru (1911-1912) a elektrárne (1911). Po vzniku ČSR sa stal Trebišov v roku 1919 sídlom Zemplínskej župy a od roku 1929 sídlom okresu.

Po 2. sv. vojne tu ožíva priemysel prostredníctvom potravinárskeho kombinátu, ktorý pozostával z cukrovaru, mliekarne, čokoládovne Deva, konzervárne a droždiarne. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva regiónu sa zvýšila založením gymnázia, na ktorom sa vyučovanie začalo 12. septembra 1949.

Oznam mesta/obce:

Momentálne žiadne oznamy.