Veľký Šariš

Primátor/Starosta: JUDr. Viliam Kall
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 051/321 41 11, 321 41 18
Mobil: 0917 421 592
Fax: 051/321 41 13 Web: www.velkysaris.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.30 - 11.30, 12.00 - 15.30
Utorok: 7.30 - 11.30
Streda: 7.30 - 11.30, 12.00 - 16.30
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 7.30 - 11.30, 12.00 - 15.00

Prezentácia:

Veľký Šariš s jeho najbližším okolím sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Dnešné mesto sa rozkladá podstatnou časťou na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni resp. terase Torysy. V západnej časti je situované v podstate staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou.

Najnižším bodom je dno Torysy v južnej časti chotára v prelome Dúbrava-Bikoš, kde výška dna koryta je 255,0m nad morom. Nadmorská výška Šarišského vrchu je 570,1m nad morom.

V chotári Veľkého Šariša významnejšie hory sú ešte Šarišská hora (419m nad morom), Dúbrava (493,1m nad morom), Bikoš (Bukovina 378,6m nad morom) a Okruhliak (390,6m nad morom). V širšom okolí (už mimo chotára) Veľkého Šariša je najvyšším bodom Stráž (739m nad morom) a Lysá Stráž (696,4m nad morom).
Osou územia je Torysa, vytvárajúca širokú dolinu, s viacerými rozvetvujúcimi sa ramenami. Z významejších prítokov z pravej strany je Pajtovský a Šarišský potok. Z ľavej strany Dzikov.
Povrch - reliéf územia - je pomerne pestrý, závislý na geologickej stavbe a geomorfologickom vývoji územia v najmladších geologických obdobiach.

Z histórie mesta Veľký Šariš

Na základe súčasného stavu poznania kladieme počiatky osídľovania stredného šariša do mladšieho úseku stredného paleolitu. Opierame sa o získané kamenné nástroje z náleziska Bikoš V., ktoré sú staré 60 000 až 80 000 rokov. Ide o prvé doklady prítomnosti neandertálskeho človeka v šarišskom regióne.
Prvý písomný záznam o Veľkom Šariši pochádza z roku 1217. Veľký Šariš a Prešov dokázateľne existovali aj pred prvými písomnými správami na úrovní obcí, pravdepodobne so samostatnými farami. (Košice vznikli v roku 1230, Bardejov 1241, Prešov 1247, Sabinov 1248, Levoča 1249).
Pre vznik prešovského osídlenia okrem rieky Torysy bola rozhodujúcim činiteľom dôležitá križovatka obchodných ciest, spájajúca Balkán s poľským Pobaltím (Soľná cesta) a v smere V-Z, to bola cesta spájajúca Halič so Spišom. Veľký Šariš sa rozvíjal ako typické podhradie.

Oznam mesta/obce:

Ako čo vybaviť

http://www.velkysaris.sk/ako-vybavit.phtml?id3=101257

Služby: