Zázrivá

Primátor/Starosta: JUDr. Matúš Mních
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Ján Žúbor / Bc. Jozef Jurík
Tel.: 043/589 61 33, 043/589 62 31
Mobil: 0907 887 756, 0908 929 177, 0905 158 584
Fax: 043/ 589 61 30 Web: www.zazriva.com

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:00 - 11:30 12:00 - 15:00
Utorok: 7:00 - 11:30 12:00 - 15:00
Streda: 7:00 - 11:30 12:00 - 17:00
Štvrtok: 7:00 - 11:30
Piatok: 6:30 - 11:30 12:00 - 13:00

Prezentácia:

Za dávnych čias, približne v roku 1552, keď v hustých oravských horách bola pánom prevažne divá zver, pri zurčivom potôčku čistej vody sa na dnešnom území Zázrivej-Ústredia usadil Greguss Zázdriwský. Zázdriwský a jeho potomkovia začali klčovať stromy, aby mohli zasiať obilie. Trvalo celé storočia, kým ich tvrdá práca vtlačila chotáru Zázrivej dnešnú podobu. Zázrivá bola založená na území panstva oravského hradu ako valaská obec. Prvá písomná zmienka o Zázrivej je z r. 1556. Spôsob života obyvateľov vtedajšej Zázrivej bol veľmi zaujímavý, ale zároveň ťažký. Len čo sa zelenala tráva, už išli so svojimi stádami do vrchov, kde zostali až do príchodu zimy. V zimných mesiacoch sa sťahovali späť do dnešného Ústredia. Pretože sa dedina rozrastala, rodové majetky sa delili, postupom času zanikalo sťahovanie a potomkovia sa usadzovali práve na tých miestach, kde boli v lete a tak vznikli dnešné osady Zázrivej ako Ráztoky, Havrania, Petrová, Biela a ďalšie. V roku 1615 boli určené definitívne hranice Zázrivej. O štyri roky neskôr sa zaznamenáva v dedine 11 rolí valaských sedliakov a 5 želiarov bez pôdy. V tom období už mali mlyn, pánsku pílu a od roku 1667 bol už aj panský hostinec.

Spočiatku mala Zázrivá, aj ostatné obce Oravského panstva určitú správnu i súdnu autonómiu - zato vykonávali strážnu službu na cestách a hraniciach a boli oslobodení od daní a cirkevných poplatkov. Postavenie osadníkov sa začalo meniť od príchodu Thurzovcov na Oravu. Títo chceli svoje panstvo i s poddanými čo najviac hospodársky využiť, takže obyvatelia museli začať platiť dane. Ako sa uvádza v historických záznamoch, počas kuruckých bojov dedina veľmi spustla a postupne jej zrušili aj valaské osady. V tom období tu bolo 27 rodín a asi 140 ľudí. V roku 1686 v celom chotári boli obrobené len tri sedliacke rale a časť šoltýstva. V roku 1778 bolo 1107 ľudí na 14. raliach a uvádza sa aj drevená škola. Počas prvého sčítania ľudu v UHORSKU (v r.1784-85) bolo v Zázrivej 2030 obyvateľov. V r.1825-28 už mala okolo 2600 obyvateľov, ale v neskoršom období ich počet klesal v dôsledku epidémií a vysťahovalectva. V roku 1828 bolo v Zázrivej už 361 domov a 2598 ľudí a v roku 1870 už 543 domov. Po roku 1848 bola obec v poddanstve hradného panstva.

V tom období začalo pribúdať obyvateľstva, ale pôda a ovčiarske remeslo nestačili všetkých uživiť v rodnej obci a preto sa mnohí z nej vysťahovali za prácou ako bačovia a valasi do iných oravských a ďalších slovenských dedín. Niektorí si hľadali živobytie v cudzích európskych štátoch alebo odchádzali aj do zámorských krajín. Takéto putovanie a vysťahovalectvo trvalo až do oslobodenia do roku 1945. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola Zázrivá najväčšou obcou na Orave, mala vyše 4100 obyvateľov, čo bolo viacej ako okresné mesto. Postupne sa však obyvatelia vysťahovali a aj v dôsledku vymierania staršej generácie sa počet obyvateľov zmenšoval. Dnes má Zázrivá zhruba 2840 obyvateľov, čo je na úrovni polovice 19. storočia.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: