obec

pondelok: 7:00 - 15:00
utorok: 7:00 - 15:00
streda: 7:00 - 16:00
štvrtok: 7:00 - 15:00
piatok: 7:00 - 14:00

obedňajšia prestávka: 11:30 - 12:00

PONDELOK 7:30-12:00 13:00-15:30
UTOROK 7:30-12:00 13:00-15:30 
STREDA 7:30-12:00 13:00-15:30
ŠTVRTOK nestránkový deň
PIATOK 7:30-12:00 13:00-15:30
 

Obec Kojšov sa podľa dostupných historických prameňov po prvýkrát spomína v roku 1368 a potom o sto rokov neskôr, keď pripadla panstvu Spišského hradu. Spolu s ním sa dostala pod zemepanskú právomoc Zápoľských, neskôr Turzovcov. Názov obce je najpravdepodobnejšie odvodený od osobného mena lokátora obce Koyša, ktoré vzniklo zo skrátenej domáckej podoby slovanského zloženého osobného mena Kojslav.

Zamestnanie obyvateľstva bolo predurčené prírodnými podmienkami. Pôvodní obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä chovom oviec a dobytka. Vtedajšie bohaté lesy poskytovali možnosť práce v nich pri ťažbe a spracovaní dreva. Neskôr sa tu pálilo drevené uhlie pre železné hámre, ktoré upravovali vyťažené rudy z kojšovských baní.

V roku 1565 sa Kojšov počítal medzi banské obce. Hlavným zamestnaním obyvateľov vedľa chovu oviec bolo drevorubačstvo a tesárstvo, neskôr baníctvo. Symboly zamestnania sú vyjadrené aj v erbe obce, ktorého atribútmi sú píla, brvno a okrídlená hlava anjela symbolizujúceho ochranu pred zlom a nešťastím. Zruční obyvatelia vyrábali dlabaný riad – korytá, misky, lyžice, naberačky a ďalšie pre dedinský život potrebné výrobky.

Ženy sa venovali tkaniu plátna, kobercov a súkna. Zručné ruky žien potvrdzujú uchované prekrásne výšivky na tradičných kojšovských ženských, dievčenských a mužských krojoch, ktoré si zachovali dodnes svoju autenticitu a ktorými sa v súčasnosti pýšia členovia dedinskej folklórnej skupiny.

Služby:

Pondelok: 7:00 - 12:00   13:00 - 15:30
Utorok: 7:00 - 12:00   13:00 - 16:30
Streda: 7:00 - 12:00   13:00 - 15:30
Piatok: 7:00 - 12:30

Obec Jaklovce leží na severovýchode Slovenského rudohoria v doline Hnilca. Zväčša hornatinný povrch chotára po oboch stranách toku tvoria vápence, granodiority a kremenné diority. V severnej časti je smrekový, v západnej časti je dubový les. Vápencové bralo Kurtová skala ( 791 m ) je náleziskom vzácnych rastlinných druhov. Do chotára siaha Ružinská vodná nádrž. Prvá písomná zmienka o obci Jaklovce sa datuje do roku 1282 , kedy sa nazývala Jekkelfalua.

V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Jaklowcze. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Jekelfalu, po nemecky sa obec úradne nazývala Jekelsdorf. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica, kraj Košice, po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský. Obec založil gelnický občan Jakul, ktorý dostal od Ladislava IV. les v gelnickom chotári. Patrila rodine Jekelfalussyovcov. Obyvatelia boli baníkmi, ťažili tu železnú rudu. V roku 1787 mala 92 domov a 708 obyvateľov, v roku 1828 mala 134 domov a 982 obyvateľov. V 19. storočí pracovali v poľnohospodárstve a v podnikoch na okolí. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali v baniach, lesoch, na píle a v poľnohospodárstve. Boli tu stupy, rozvinuté tkáčstvo. Počas SNP ( Slovenského Národného Povstania ) pôsobili v okolí partizánske jednotky. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce.

Pamiatky Kostol rímskokatolícky pôvodne gotický z poslednej tretiny 13. storočia s prestavbami a prístavbami z roku 1897 a z roku 1912; gotické architektorické detaily a zvyšky gotickej nástenných malieb z 15. storočia. Kaštieľ barokový z polovice 18. storočia, v roku 1920 prestavaný Kaplnka z roku 1772 Kúria klasicistická z 1. polovice 19. storočia.

Aktuality
- www.jaklovce.sk/aktuality/aktuality/

Služby: