obec

Pondelok: 7.00 - 16.00
Utorok: 7.00 - 16.00
Streda: 7.00 - 16.00
Štvrtok: 7.00 - 16.00
Piatok: 7.00 - 13.00

Obec Gánovce leží priamo pod Tatrami, 3 km na juhovýchod od Popradu, Popradskej kotliny, v doline Gánovského potoka. Má veľmi pekné okolie s bohatou históriou. V obci žije 1265 obyvateľov. V obci je Materská škola, dve predajne potravín, dve pohostinstvá, dva cintoríny, vlaková zastávka. V Gánovciach je Meteorologická stanica ktorá je špecializovaným pracoviskom Slovenského hydrometeorologického ústavu, bola uvedená do prevádzky v decembri 1977. Obec nemá vlastnú školu, školským obvodom je Základná škola s materskou školou v Poprade - Spišskej Sobote . Obec má vybudované bezprašné komunikácie, má vybudovanú kanalizačnú sieť, samostatne pre dažďovú vodu a splaškovú vodu. Celá obec je plynofikovaná a napojená na elektrickú sieť. Tieto služby v plnom rozsahu využívajú obyvatelia.

História

Historická obec je po prvý raz písomne doložené roku 1317 ako Villa Ganau. Medzi jej vtedajšími tromi majiteľmi sa spomína aj istý Bazilius, syn Gaana, podľa ktorého dostala obec svoje meno. Obyvatelia obce sa tradične zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Súčasťou obce je i časť Filice, pomenovaná podľa kolonistu Filu, ktorému uhorský kráľ Béla IV. daroval tunajšie pozemky roku 1236.

Názov obce v písomných dokumentoch sa postupne menil napr. r. 1473 bola známa ako Ganfal, neskoršie r. 1521 Ganovecz až roku 1808 vzniká terajší názov obce. Maďarský názov Gánóc a nemecký Gansdorf. Gánovce určite existovali už dávno pred 14. storočím, pretože ich ranogotický kostol bol postavený v polovici 13. storočia. V tom čase existovali už aj Filice, ktoré sa s Gánovcami spojili do jednej obce roku 1924.

Viac: www.ganovce.sk/o-obci/historia-obce/

Pamiatky v obci: www.ganovce.sk/o-obci/pamiatky
Archeologické dejiny: www.ganovce.sk/o-obci/archeologicke-dejiny/

Gánovský spravodajca
- www.ganovce.sk/spravodajca

Udalosti v obci
- www.ganovce.sk/o-obci/udalosti-v-obci/aktuality-1/

Služby:

Pondelok: 8:00 - 16:00
Utorok: 8:00 - 16:00
Streda: 8:00 - 16:00
Štvrtok: 8:00 - 16:00
Piatok: 8:00 - 16:00

Prvá zachovalá písomná správa pochádza z r. 1241 pri opise hraníc majetku jasovského kláštora, kde sa uvádza, že hranice kláštora vedú k vrchu "Sumugy". Je pravdepodobné, že názov vrchu Sumugy už súvisí s názvom zeme, na ktorej sa v I. polovici XIV. stor. spomína hrad a dedina Sumugy, čiže dnešný Drienovec.
Prví obyvatelia obce obývali územie severozápadne od dnešných kúpeľov zvané "Vízió".

V listine z r. 1345 sa pri opise hraníc mesta Moldavy pripomína už dedina Sumugy, ako slobodná kráľovská dedina, kde sa vyberá mýtne. Toto mýtne sa vyberalo na ceste z Turne nad Bodvou cez Drienovec do Košíc.

Kráľ Ľudovít v r. 1349 dedinu Sumugy, ako súčasť Abovskej stolice, dáva do rúk šlachty, synom a dcéram Ota z Tellesprunu.

V tomto období už bol v dedine kostol a dva mlyny. V r. 1387 kráľ Žigmund daruje kráľovský majetok Sumugy Jánovi z Kapolya. Po smrti kráľa Žigmunda dva roky kraľuje jeho zať.

II. svetová vojna zanechala, tak ako všade inde, aj v našej obci hrozné následky. Rostrielená a zhorená obec sa materiálne postupne obnovovala. Duševná obnova však trval niekoľko desaťročí. 19 rodín zostalo bez živiteľa a 63 sirôt nemalo otca. Zomreli vo vojne, ostali v zajatí, alebo násilne boli odvlečení na nútené práce do Ruska, odkiaľ sa ich veľa nevrátilo. Dôsledkom pozemkovej reformy a znárodnenia sa mení život aj v našej obci.

PAMIATKY
Kostol r.k. barok.-klas. z 1775
Kaštieľ klas. z konca 18. storočia.

Služby: