obec

Primátor/Starosta: Peter Gábor
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 055/466 25 25
Mobil: 0903 641 493
Fax: 055/466 25 25 Web: www.hacava.webnode.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 07:00 - 11:30 / 12:00 - 15:00
Utorok: 07:00 - 11:30 / 12:00 - 15:00
Streda: 07:00 - 11:30 / 12:00 - 15:00
Štvrtok: 07:00 - 11:30 / 12:00 - 15:00
Piatok: 07:00 - 11:30 / 12:00 - 15:00

Prezentácia:

Obec Hačava patrí k sídlam s ukážkovým vzťahom človek a príroda. Leží na konci Hájskeho údolia vo východnej časti Slovenského krasu. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1345. Pôvodne nemecké banské osídlenie bolo doplnené počas valašskej kolonizácie, neskôr dosídlené Slovákmi a Rusínmi. Pôvodní obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, uhliarstvom, výrobou dreveného riadu a pastierstvom. Sakrálnou dominantou Hačavy je gréckokatolícky Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z 18. storočia.

V obci sú rozosiate pôvodné zrubové domy s valbovou a sedlovou strechou. Hačava je výborným východiskovým bodom pre pešie túry a cykloturistiku,na východnú stranu cez Miglinc do Drienovských kúpeľov, Debraď, Jasov – jaskyňa,rybníky,kostol, Šugovskú dolinu – hámre, mesto Medzev – kultúrne pamiatky. Na severnú stranu do obce Štós, Štós-kúpele. Na západnú stranu do krásnej Zádielskej tiesňavy. Obľúbená je trasa na Jelení vrch, ktorý sa na jar odeje do fialového šatu z vzácnych poniklecov. Náučný chodník Horné lúky vedie do sedla Krížnej Poľany a končí pri Zádielskej tiesňave. Návštevníci majú v obci k dispozícii stravovanie , ubytovanie a obšerstvenie.

História

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1409. Píše sa o Hačave ako o prázdnej dedine. Prví obyvatelia Hačavy boli bezpochyby nemeckí obyvatelia, ktorí tu prišli v druhej polovici 14.storočia. Obec ležala v oblasti, kde sa hranice turnianskeho panstva stýkali s hranicami majetku jasovského kláštora a mesta Smolníka. Po vzájomných bojoch o hraničné medze medzi majiteľmi turnianskeho panstva a mestom Smolník, boli títo obyvatelia z Hačavy vyhnaní. Nové osídlenie obce začalo už v 15. storočí obyvateľmi zväčša slovanského pôvodu. Medzi rokmi 1598 a 1715 počet obyvateľstva značne poklesol. Obyvatelia sa sťahovali do južnejších a úrodnejších oblastí a na ich miesta zasa prichádzali ludia z valaských dedín zo severu, najmä zo Spiša. Podľa lexikonu z roku 1773 sa rozprávalo v Hačave po rusínsky a slovensky a bola tu vtedy gréckokatolícka fara a gréckokatolícky kňaz. Obyvatelia obce sa v minulosti popri poľnohospodárstve a pastierstve zaoberali výrobou sediel, ťažbou železnej rudy a výrobou dreveného riadu. Za 1. ČSR výrobou a predajom dreveného uhlia. V rokoch 1938 - 1945 bola obec súčasťou Maďarska.

Pamiatky v obci: - www.abov.eu.sk/hacava/sk/pamiatky.html

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

Primátor/Starosta: Michal Sýkora
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Dagmar Vincová
Tel.: 052/778 14 61, 787 88 12, 527 781 461, 787 88 41
Mobil: -
Fax: 052/448 14 60 Web: www.strba.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:00 - 15:30
Utorok: 7:00 - 15:30
Streda: 7:00 - 17:00
Štvrtok: 7:00 - 15:30
Piatok: 7:00 - 13:00

Prezentácia:

Podtatranská obec Štrba, ležiaca na južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške 829 metrov, je jednou z najvyššie položených obcí na Slovensku. Z obce sa vám naskytne jedinečný pohľad na panorámu Vysokých Tatier na severe i hrebene a hlboké lesy Nízkych Tatier na južnom horizonte. Jej územím prechádza hranica európskeho rozvodia – do Čierneho mora tečú vody rieky Váh, do Baltického mora zas vody rieky Poprad.

V súčasnej dobe žije v Štrbe a miestnych častiach 3 568 obyvateľov. Je modernou dedinou, kde sa prelína mladosť s tradičnými zvykmi. Zaujímavosťou je, že každý deň tu môžeme vidieť ženy staršej generácie v štrbskom kroji. Vedľa moderných obytných domov nájdeme pôvodné drevenice a stodoly. Popri tradičnej poľnohospodárskej výrobe obec zaznamenáva veľký rozmach cestovného ruchu, turistiky a rekreácie. Obchodná sieť v obci je na dobrej úrovni.

Na území obce sú viaceré penzióny, chaty, ponúkajúce pestrú paletu ubytovania a stravovacích služieb. Na veľmi dobrej úrovní je ubytovanie v súkromí. Obec nezaostáva ani v oblasti kultúry, čoho sú dôkazom sú mnohé podujatia, folklórne súbory, obecné televízne vysielanie a štrbské noviny. Obcou prechádza železničná trať Žilina - Košice a hlavný cestný ťah východ – západ E 50 (štátna cesta II/18). Je tu dobré autobusové spojenie s okolitými mestami a obcami. Z Tatranskej Štrby vedie ozubnicová železnica „zubačka“ na Štrbské Pleso – vyhľadávané horské stredisko vo Vysokých Tatrách.

História obce - http://www.strba.sk/historia

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- http://www.strba.sk/uvod

Štrbské noviny
- http://www.strba.sk/strbske-noviny

Kultúrny život v obci
- http://www.strba.sk/kulturny-zivot-v-obci

Služby:

Primátor/Starosta: Denisa Vargová
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Peter Šoltés
Tel.: 055/ 699 91 19
Mobil: 0911 705 776
Fax: 055 / 699 92 43 Web: www.gynov.ocu.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 15:00
Utorok: 8:00 - 17:30
Streda: 8:00 - 15:30
Štvrtok: 8:00 - 15:30
Piatok: 8:00 - 12:00

Prezentácia:
Gyňov je malá obec ( 562 obyvateľov ), ktorá sa nachádza približne 20 km južne od mesta Košice v blízkosti toku rieky Hornád. Východným smerom sa z obce ponúka výhľad na hrebene Slanských vrchov, tiahnúce sa severo južným smerom až do blízkeho Maďarska. Územie katastra obce je prevažne rovinatý poľnohospodársky kraj so zákutiami pozostatkov lužných lesov, prevažne v blízkosti rieky Hornád. Svojou polohou je obec Gyňov situovaná ako koncová obec, ktorej okolie sa vyznačuje tichým prostredím malých lúk, rozsiahlych polí a drobných hájov. Kataster obce sa vyznačuje významnými zdrojmi podzemnej vody, je vyhľadávaným poľovným revírom. V blízkom okolí obce sa nachádzajú vodné plochy štrkovísk, ktoré spolu s riekou Hornád a svojimi meandrami poskytuje priestor pre rekreačný rybolov. Obec Gyňov je členom Regionálneho združenia obcí Hornád.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: MVDr. Patrik Rusňák
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 055/699 98 21
Mobil: -
Fax: - Web: www.obecgeca.sk

Úradné hodiny:


Prezentácia:

Geča leží v Košickom kraji na východnom Slovensku v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na terasovej plošine Hornádu. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške184 m. Najvyššie miesto v obci lokalita na Gečanským brehu 194,4 m nad morom. Najnižšie miesto 174 m nad morom pri Moľve. Je to skupinová cestná dedina s cestou v smere sever juh s priečne stavanými domami. Domy boli murované z vaľkov vyrobených z nepálenej hliny a slamy a podlaha bola z hrubších drevených dosiek. Boli pokryté škridľou z pálenej hliny na juh s otvoreným „gankom“, ktorý sa využíval predovšetkým na dosúšanie poľnohospodárskej produkcie. V skoršom období boli domy postavené z vaľkov z nepálenej hliny a pokryté slamou alebo trstinou, s hlinenou podlahou a s malými oknami s gankom otvoreným na juh.

Geológia a príroda Odlesnený chotár tvoria treťohorné usadeniny o rozlohe 548 hektárov. Má hnedozemné a nivné pôdy v západnej časti ležiacich na terasovitej plošine na východe zvažujúcej sa až ku nive popri koryte Hornádu. Podnebné a nadmorské podmienky sú vhodné pre poľnohospodársku činnosť. V minulosti sa po oboch brehoch ramena Hornádu udržal starý pôvodný, relatívne hustý lužný les až do 80. rokov 20. storočia, kedy bol dosť necitlivo vyklčovaný za pomoci dynamitu a brehy boli zhrnuté už v tom čase do mŕtvych ramien, ktoré spolu s lúkami vytvárali malebné zákutia, v ktorých sa udržiavala ešte aj v tom čase močaristá voda.

Obyvatelia obce tieto miesta radi navštevovali. Poľnohospodárstvo - už tradične sa tu pestujú všetky druhy obilnín, kukurica, cukrové repa, olejniny, okopaniny, zelenina a ovocie. Okrem obrábania pôdy obyvatelia obce sa venovali aj chovu hovädzieho dobytka – dojníc, jatočných býkov ako aj ťažných volov, ktorých zapriahali ako ťažné zvieratá do vozov, koní, ošípaných, oviec, kôz a samozrejme hydiny všetkého druhu.

História

Geča je stará kultivovaná zem, na ktorej bola už v skorom období vybudovaná osada, ktorá s určitosťou existovala už pred tatárskym vpádom čiže pred rokom 1241. Kráľ Belo IV. z rodu Arpádovcov na žiadosť Jasovského prepošta Albrechta a jasovského konventu vydáva roku 1255 takzvanú novozakladajúcu listinu prepoštstva Jasov, v ktorej vymenúva majetky, ktoré dostalo prepoštstvo od jeho predkov a od kniežaťa Kolomana, ktorý bol mladším bratom Bela IV, keďže donačné (darovacie) listiny konventu boli za tatárskeho vpádu zničené. V tejto listine z roku 1255 vymenúva aj dediny (majetky), ktoré knieža Koloman daroval prepoštstvu a medzi nimi je aj Geča (Jeche). Vo faksimile listiny je to uvedené slovami: "Praeterea terras, videlicet Pochym et Pochey, Moneykeddy, Neste, Pereche et Jeche a Colomano fratre nostro karissimo eidem ecclesie collatas cum antiquis metis et terminis confir mamus." Geča bola teda darovaná jasovskému kláštoru už pred tatárskym vpádom. Z uvedeného vyplýva, že Geča pred touto donáciou patrila k majetkom kráľovskej rodiny.

Viac histórie: www.obecgeca.sk/obec-1/historia-obce/

Pamiatky: www.obecgeca.sk/kultura/pamiatky/

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.obecgeca.sk/obec-1/aktuality/

 

Služby: