obec

Pondelok: 7.00 - 15.00
Utorok: 7.00 - 15.00
Streda: 7.00 - 15.00
Štvrtok: 7.00 - 15.00
Piatok: 7.00 - 15.00
obed: 12.00 - 12.30

Pondelok: 8:00 - 12:00   13:00 - 15:30
Utorok: 8:00 - 12:00   
Streda: 8:00 - 12:00   13:00 - 17:00
Štvrtok: 8:00 - 12:00  
Piatok: 8:00 - 12:00  13:00 - 14:00

Obec Vydrník sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na južných svahoch najvýchodnejšej časti Kozích chrbtov v nadmorskej výške 610 m. Obcou preteká potok Vydrničanka, ktorý sa pri Hrabušiciach vlieva do Hornádu. Z turistického hľadiska má obec význam ako východisko do severnej časti Národného parku Slovenský raj. Od železničnej stanice Vydrník vedie červeno značený turistický chodník cez Hrabušice, Podlesok, Kláštorisko a Prielom Hornádu až do železničnej stanice Letanovce s možnosťou cykloturistiky a pešej turistiky.

Prvá zmienka o našej obci pochádza z 19.júna1294 a spomína sa v listine spišského prepošta Jakuba. Spomína sa pod názvom Wydernik a je spojená s históriou Spišského opátstva. Sídlisko z doby Veľkomoravskej ríše dokumentuje, že toto územie bolo osídlené dávno pred prvou písomnou zmienkou o obci. V roku 1520 patril Vydrník do bratstva farárov Horného Hornádu.

Po zániku Spišského opátstva sa obec v rokoch 1530-1696 dostala do zálohu mesta Levoča. Obyvateľstvo sa tu živilo poľnohospodárstvom a povozníctvom. V roku 1840 zriadilo  biskupstvo na bývalom Leškovom gazdovstve (Leškovec) vo Vydrníku vaňové kúpele s hostincom. Na gazdovstve  sa nachádzalo silné žriedlo minerálno-železitej vody. Kúpele pozostávali z jednoduchého domu, vpredu s hostincom, vzadu s vaňovými boxami . Vedľa bola ubytovňa s altánkom a kolkárňou. Vaňové boxy boli napájané zo žriedla drevenými rúrami a rozvod ručným čerpadlom.  Kúpele zanikli v prvej polovici 20. storočia. V roku 1868 v obci vznikla petícia 21 spišských obcí uhorskému snemu. 

História obce - www.vydrnik.sk/obec/historia/

Aktuality
- www.vydrnik.sk/zivot-v-obci/aktuality/

Vydrnícky spravodajca
- www.vydrnik.sk/zivot-v-obci/vydrnicky-spravodajca/

Služby:

Pondelok: 07:00 - 12:00   13:00 - 16:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 07:00 - 12:00   13:00 - 17:00
Štvrtok: 07:00 - 12:00   13:00 - 15:30
Piatok: 07:00 - 12:00

Obec Vernár sa nachádza na juhu popradského okresu v Prešovskom kraji. Susedí s obcami Vikartovce, Kravany, Spišské Bystré, Hranovnica, Liptovská Teplička z  Popradského okresu (Prešovský kraj), s obcou Telgárt s okresu Brezno (Banskobystrický kraj), s obcou Stratená  z okresu Rožňava a s obcami Hrabušice, Betlanovce z okresu Spišská Nová Ves (Košický kraj). Takmer celý kataster obce spadá pod správu národného parku Slovenský raj. Tvoria ho prevažne prírodné rezervácie chránené zákonom.

Vernár je tranzitnou obcou situovanou južne od hospodárskeho a najbližšieho mesta Poprad vzdialeného 20 km. Obcou vedie cesta 1. triedy č. I/67.  Je hlavným ťahom autobusových liniek medzi Popradom, Rožňavou a Revúcou. 7 km od obce, na Pustom poli, je železničná stanica Vernár ležiaca v nadmorskej výške 1 018 m n. m.

Je tomu už 717 rokov (rok 1295), odkedy prvá písomná zmienka hovorí o založení obce Vernár na nemeckom práve. Zakladateľom obce bol Verner, syn Jána (Hansa) zo Žakoviec, ktorého rodina Görgeyovcov poverila na základe tzv. "šoltskej dohody" vybudovať osadu. Zároveň prvým osadníkom dovolili postaviť si domy, vyklčovať územie a zúrodniť ho. Z výsad obce hodno spomenúť, že richtár mohol súdiť menšie spory, občania si mohli zvoliť farára, v každom dome mohli variť pivo, čo bola výsada len mešťanov a 15 rokov po založení nemuseli platiť poplatky. Obec bola, ako ostatné na území Spiša, založená na zákupnom práve. V zápisoch sa spomína ako Villa Verneri, Wernar, Vernár. Zmluvnú listinu, potvrdenú pečaťou, vydal úradne spišský gróf Bald. Z uvedeného je jasné, že obec v tej dobe, resp. les, v ktorom bola obec oficiálne založená patril k Spišu. Východne od obce bola v tom období založená maličká osada Falkstein, dnešný názov chotára obce Falštín. Stál tam kláštor. Je veľmi pravdepodobné, že kláštor bol na súčasnom mieste Školy v prírode Hranov­nické pleso, ktoré je v dotyku s Falštínom. Je tam prameň s teplou vodou a stál tam ešte v šesťdesiatych rokoch poľovnícky zámok Coburga (bul­harský kráľ), ktorému patrili mnohé okolité lesy, až na Horehroní a Muráňskej planine.

História obce
- www.vernar.sk/historia/ll/1/sm/77172/h/77172/.html

Zaujímavosti
- www.vernar.sk/zaujimavosti/ll/1/sm/77180/h/77180/.html

Oznamy
- www.vernar.sk/aktuality.html

Organizácie v obci
- www.vernar.sk/organizacie/ll/1/sm/77173/h/77173/.html

Služby v obci
- www.vernar.sk/sluzby.html

Služby:

Pondelok: 7.30 - 15.00

Utorok: 7.30 - 15.00

Streda: 7.30 - 15.00

Štvrtok: 7.30 - 15.00

Piatok: 7.30 - 15.00