obec

Pondelok: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30
Streda: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30
Štvrtok: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30
Piatok: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30

Zemplínske Kopčany ležia uprostred Východoslovenskej nížine na starom agradačnom vale Laborca. Nadmorská výška v strede obce je 104 m n. m., v chotári 100-106 m n. m. Východná časť chotára tvorí niva rieky Duša, západná rovina je pokrytá sprašovými uloženinami. Názov obce je doložený z roku 1332 ako Higi, z roku 1351 ako Hegi, z roku 1773 ako Kopcsany, z roku 1808 ako Kopčany; po maďarsky Hegyi.

Obec bola administratívne začlenená pod Zemplínsku župu; pred rokom 1960 pod okres Michalovce, kraj Prešov, po roku 1960 pod okres Michalovce, kraj Východoslovenský. Osídlenie v paleolite; sídlisko neolit, s východoslovenskou lineárnou keramikou, eneolit s kanelovanou keramikou, zo staršej doby bronzovej, žiarové pohrebisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Ako osada sú Kopčany doložené z roku 1220, obec z roku 1322. Do polovici 15. storočia patrila rodine Buttkayovcov (panstvu Veľké Raškovce), v roku 1451 časť Palócziovcom. Často striedala zemepánov. V 18. storočí ju vlastnili Rozgonyiovci, v 19. storočí rodina Kossuthovcov, Szentiványiovci a iní.

V roku 1715 mala 19 opustených a 4 obývané domácnosti, v roku 1787 mala 52 domov a 400 obyvateľov, v roku 1828 mala 81 domov a 599 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. V rokoch 1890–1900 sa mnohí vysťahovali. V 19. storočí bolo v obci sídlo spoločnosti pre zavodňovanie. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1919 bolo v obci direktórium Slovenskej republiky rád. V rokoch 1938–44 boli Kopčany pričlenené k Maďarsku. JRD bolo založené v roku 1957. Časť obyvateľstva pracuje vo Vojanocha a Michalovciach.

Aktuality
- www.zemplinskekopcany.sk/-aktuality

Služby:

Pondelok: 7:00 - 16:00
Utorok: 7:00 - 16:00
Streda: 7:00 - 16:00
Štvrtok: 7:00 - 16:00
Piatok: 7:00 - 16:00

11:00 - 12:00 obed

Pondelok: 07:00 - 15:00
Utorok: 07:00 - 15:00
Streda: 07:00 - 15:00
Štvrtok: 07:00 - 15:00
Piatok: 07:00 - 15:00

Vysoká nad Uhom leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na nánosovom vale Uhu v nadmorskej výške okolo 109 m. Až do vzniku ČSR v roku 1918 obec patrila pod Užskú stolicu, neskôr, približne od polovice 19. storočia, pod Užskú župu s centrom v meste Užhorod. Od roku 1923 sa stala súčasťou župy č. XX (Košická župa, Košická veľžupa). V roku 1928 nahradilo župné zriadenie novokreované krajinské zriadenie. V období prvej ČSR obec patrila do okresu Veľké Kapušany a v období vojnového Slovenského štátu k okresu Michalovce, a to v rámci Šarišsko - zemplínskej župy.

Viac o obci: www.obecvysokanaduhom.sk/podstranka?stranka=3

História

Najstaršia písomná správa o Vysokej nad Uhom pochádza z roku 1214. Nachádza sa v listine uhorského kráľa Ondreja II., ktorou potvrdil založenie a obdarovanie premonštrátskeho kláštora pri kostole Svätého Kríža v Lelesi vacovským biskupom Boleslavom (1188 - 1211). V listine je stručný zápis o tom, že Boleslav daroval kláštoru okrem iných aj majetok Vysoká – "predium Vyzaka".

V písomnostiach z 13. - 18. storočia sa dedina vyskytuje v tvaroch Vyzaka, Wyzoka, Viszoka, Wiszoka, Wysoká. Jej názov je slovenského pôvodu a vyjadroval skutočnosť, že dedina ležala na vyvýšenine.

Viac histórie: www.obecvysokanaduhom.sk/podstranka?stranka=2

Služby:

pondelok: 7.00 - 15.00
utorok: 7.00 - 15.00
streda: 7.00 - 15.00
štvrtok: 7.00 - 15.00
piatok: 7.00 - 15.00

obedňajšia prestávka: 12.30 - 13.00