obec

Primátor/Starosta: Gabriela Ferenčáková
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ján Hátas
Tel.: 02/62 850 621, 02/62 850 629
Mobil: 0903 808 153, 0905 446 555
Fax: 02/6285 06 29 Web: www.cunovo.eu

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00-12:00 / 13:00-17:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 8:00-12:00 / 13:00-16:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 8:00-12:00

Prezentácia:

Prvá písomná zmienka o Čunove pochádza z roku 1232 za vlády Ondreja II. Po roku 1235 prežila krajina obdobie pustošenia Tatármi.V tej dobe bolo vyvraždené pôvodné Slovensko – maďarské obyvateľstvo. Územie bolo dosídlené nemeckým obyvateľstvom. Doklad z roku 1258 hovorí o rozdelení územia a spomína sa v ňom dedina Chun. Územie bolo sužované vojnami až do júla 1271, kedy bol podpísaný Bratislavský mier. Ondrej III. udelil 2. decembra 1291 Bratislave a richtárovi Jakubovi mestské výsady. Čunovo, Jarovce a Rusovce sa stali hranicami Mosonskej župy a tvorili hranicu medzi Horným a Dolným Uhorskom. Na prelome 14. a 15. stor. epidémia vyľudnila celé osady a medzi nimi aj Čunovo. Panovník povolal na dosídlenie nemecké obyvateľstvo a z toho obdobia pochádza názov Čunova – Sándorf (Piesky). V daňovom súpise z roku 1518 je aj zmienka o prítomnosti chorvátov v Čunove. Od roku 1497 krajinu pustošila cholera a v 16. storočí sa odohrávali protiturecké boje. V roku 1514 Uhorský snem ako dôsledok Dóžovho povstania prijal zákon, podľa ktorého sa z poddaného stal nevoľník, ktorý nesmel opustiť panstvo svojho pána, nesmel sa bez jeho súhlasu ženiť ani vydávať. Nariadené bolo potupné právo pána na prvú noc s nevestou. Posledným úderom bola porážka Uhorskej armády Tureckou pri meste Moháč v roku 1526. Počas pochodu na Viedeň turecké vojská vypálili aj Čunovo. Potom nastalo presídľovanie chorvátov z Balkánskeho poloostrova na toto územie. Išlo o organizované presúvanie pracovnej sily z jedného panstva na druhé v rámci uherského kráľovstva. Chorváti tu našli druhú vlasť a výhodné podmienky, pretože boli oslobodení na 3 až 6 rokov od daní. V 16 stor. vlastnili grófi z Jura a Pezinka a z časti Horwáthovci a stretávame sa aj s menom zemana Krištofa Vajdu. Obyvateľstvo obce sa živilo najmä povozníctvom, prievozníctvom a mlynárstvom. V 17 stor. sa stretávame po prvý raz s organizovanou správou a richtárom, ktorý už vlastní typárium – obecnú pečať. Za vlády Márie Terézie sa upravili cesty a jedna z nich viedla cez Čunovo do Mosoňu a do Hainburgu.

Viac z histórie: www.cunovo.eu/historia/

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.cunovo.eu/category/aktualne-informacie/aktuality/

Úradná tabuľa
- www.cunovo.eu/category/aktualne-informacie/uradna-tabula/

Oznamy
- www.cunovo.eu/category/aktualne-informacie/oznamy/

Služby:

Primátor/Starosta: Igor Polakovič
Prednosta/Zástupca starostu: Mgr. Michaela Kövári Mrázová / Ing. Matúš Harmaňoš, MBA
Tel.: 02/64 78 00 65, 02/64 78 15 81
Mobil: -
Fax: - Web: www.lamac.sk

Úradné hodiny:


Prezentácia:

História našej obce je dlhá, ale ešte dlhšia je história osídlenia v okolí Lamača.
V oblasti Lamača sa lokalizujú štyri osady. V južnej časti sa nachádzala dedina neznámeho mena, ktorá zanikla roku 1241.
Ďalšie dve Blumenau a Sellendorf založil Jakub, bratislavský richtár medzi rokmi 1279 až 1288, na majetkoch, ktorých hranice boli neskôr dôvodom častých sporov so susedmi. Možno preto dediny hoci hojne obdarované výsadami neprosperovali. Rozvoju neprospelo ani rozdelenie územia medzi dedičov richtára Jakuba. V uvedených sporoch dediny do roku 1436 prakticky zanikli.
Severnejšie od Blumenau bola založená dedina Lamač. Jej zakladateľom roku 1506 bol Ján (Skerlič ?). Dedina sa dá doložiť až od tridsiatych rokov, keď zosilnel príliv chorvátskych kolonistov. Prvýkrát sa spomína roku 1547 pod menom Krabatendorff (Chorvátska Ves), hoci v nemeckých písomnostiach sa spomína ako Blumenau. Prvé slovanské znenie sa objavuje roku 1549 ako Lamas. Kolonisti to nemali ľahké, lebo kraj bol lesnatý, preto im boli odpustené dane. Ale roku 1548 už mesto Bratislava, ktorej Lamač patril požadovalo 12 zlatých a aj vymenovalo richtára. Lamač mal vtedy 46 domov, 1556 mal 54, 1580 mal už 80. Roku 1561 postihol Lamač požiar. Určitú náhradu za škody prinieslo zriadenie hostinca, kde mohli Lamačania čapovať vlastné víno. Od toho času však takmer každá generácia prežila aspoň jedno trpké obdobie. V nasledujúcich rokoch spôsobovali škody protiturecké vojská, ktoré v roku 1624 Lamač vydrancovali.
Stále pohromy spôsobili, že Lamač upadal. Nevládal vydržiavať farára ani učiteľa, preto v rokoch 1634-1752 bol Lamač filiálkou Záhorskej Bystrice. Roku 1679 sa rozšírila epidémia moru. Rok nato posvätili kaplnku sv. Rozálie, ktorá je ochrankyňa proti moru. Potom počas Rákocziho povstania bol Lamač 4 razy vydrancovaný (1703-1711). To už žilo v Lamači len 39 rodín, ktorých počet preriedil ďalší mor roku 1714. Dedina sa postupne vzmáhala , roku 1752 sa osamostatnila, v roku 1755 ju postihol ďalší požiar. Napriek tomu urbár z roku 1768 udáva 124 rodín so 620 osobami. Počiatok 19.storočia znova nesie pečať nepokojov, vojny a utrpenia. V predvečer sv. Rozálie v roku 1831 sa objavila cholera. Napriek tomu je v roku 1837 v Lamači 919 obyvateľov.V roku 1846 sa stavia železnica, ale medzi robotníkmi vypukol týfus a zachvátil aj dedinu. Rok 1848 priniesol zrušenie poddanstva, takže dedina prestala byť poddanou obcou Bratislavy.
V roku 1866 vypukla prusko-rakúska vojna. Pruská armáda 21.júna 1866 prekročila hranice Čiech, 3.júla porazila rakúsku armádu pri Hradci Králové. Konečná fáza bojov sa odohrala 22.júla 1866 pri Lamači.
V roku 1882 bol založený Spolok dobrovoľných hasičov v Lamači.V roku 1918 sa vytvoril nový štát- ČSR.V roku 1922 zriadili v našej obci poštový úrad.
Druhá svetová vojna(1939-1945) Začiatok vojny bol mimoriadne búrlivý, hrozilo, že obec pripadne Velkonemeckej Ríši. Obec sa zapísala aj do dejín SNP, keď batéria umiestnená v Lamači prešla k povstalcom. Koncom marca 1945 sa priblížil front k Bratislave. Jednotky sovietskej armády oslobodili Lamač 5.aprila 1945.
Od 1.apríla 1946 sa Lamač zlúčil s Bratislavou, odvtedy sú dejiny Lamača dejinami Bratislavy.

Viac z histórie: www.lamac.sk/o-lamaci/informacie/historia

Pamiatky: www.lamac.sk/o-lamaci/informacie/pamiatky

Pamätihodnosti: www.lamac.sk/o-lamaci/informacie/pamatihodnosti

Osobnosti Lamača: www.lamac.sk/o-lamaci/informacie/osobnosti

Oznam mesta/obce:

Novinky
- www.lamac.sk/novinky

Úradna tabuľa
- www.lamac.sk/samosprava/zverejnovanie/uradna-tabula

Magazín Lamač
- www.lamac.sk/o-lamaci/komunikacia/lamacan-magazin-mestskej-casti-bratislava-lamac

Služby:

Primátor/Starosta: RNDr. Martin Zaťovič
Prednosta/Zástupca starostu: Rastislav Bagar / Ing. Marián Bohunský
Tel.: 02/692 025 01, 02/601 011 00, 2/692 025 02, 02/692 025 11, 02/692 025 24
Mobil: 0947 912 583
Fax: - Web: www.dubravka.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00-12:00 / 13:00-17:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 8:00-12:00 / 13:00-16:00
Štvrtok: 13:00-16:00
Piatok: nestránkový deň

Prezentácia:

Dúbravka leží na severozápade Bratislavy v nadmorskej výške 265 m n. m. na rozlohe 8,6 km2. Nad obcou dominujú kopce Dúbravská Glavica (357 m. n. m.) a Švábsky vrch (367 m n. m.). Najvyšším bodom je Devínska Kobyla (514 m n. m.). Od roku 1946 je Dúbravka súčasťou Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky.

Archeologické nálezy dokazujú osídlenie už v mladšej dobe kamennej, ďalšie poukazujú na kontinuitu osídlenia v staršej dobe bronzovej. Početné vykopávky svedčia o sídlisku Keltov. Nedávno tu boli nájdené pozostatky jedného z najvýznamnejších rímskych osídlení na Slovensku - základy vidieckej usadlosti Villa Rustica.

Prvá písomná správa o Dúbravke pochádza až zo16. stor., keď sa v okolí Bratislavy na majetkoch devínskeho, pajštúnskeho a jurského panstva začali usádzať prisťahovalci z Chorvátska. Bola to tzv. štvrtá vlna chorvátskeho osídlenia v rokoch 1580-1600. Chorváti utekali zo svojej vlasti pred Turkami, ktorí v tom čase okupovali Balkán a stredné Uhorsko, až po Dunaj a miestami aj vyššie. V okolí Bratislavy chorvátski kolonisti osídlili už začiatkom 16. stor. obec Lamač, odkiaľ sa v rokoch 1572-1577 sťahovali na susedné devínske hradné panstvo a usadili sa aj v neďalekej Dúbravke. Posledné archeologické výskumy však naznačujú, že dnešný Kostol sv. Kozmu a sv. Damiána bol postavený na základoch staršieho kostola, ktorý tu stál možno už v časoch Veľkej Moravy, no prvým overeným záznamom je údaj z 12. októbra 1574 v knihe konceptov mesta Bratislavy, kde sa na str. 212 uvádza, že oproti osade Lamač je nová osada, v ktorej bývajú Chorváti.

Viac z histórie: www.dubravka.sk/sk/Samosprava/Dalsie-informacie-o-mestskej-casti/Historia-Dubravky.html

Dúbravské pamiatky: www.dubravka.sk/sk/kam-v-dubravke/volny-cas/dubravske-pamiatky-1.html

Parky: www.dubravka.sk/sk/kam-v-dubravke/volny-cas/parky.html

Oznam mesta/obce:

Novinky
- www.dubravka.sk/sk/Podujatia.html

Dúbravské noviny
- www.dubravka.sk/sk/kam-v-dubravke/organizacie/Dubravske-noviny.html

Služby:

Primátor/Starosta: JUDr. Jana Jakubkovič
Prednosta/Zástupca starostu: - / Mgr. Martin Galát
Tel.: 02/ 602 025 11
Mobil: 0911 111 362, 0907 830 123
Fax: - Web: www.devin.sk

Úradné hodiny:

Podateľňa
Pondelok: 9:00-12:00 / 13:00-17:00
Utorok: 8:00-12:00 / 13:00-16:00
Streda: 8:00-12:00 / 13:00-16:00
Štvrtok: 8:00-12:00 / 13:00-16:00
Piatok: 8:00-12:00 / 13:00-14:00

Prezentácia:

 

Toto známe vinárske mestečko vyrástlo vďaka križovatke dvoch obchodných ciest “jantárovej” a “podunajskej”. Medzi prvé písomné zmienky o Devíne patrí listina z roku 1237 pod názvom “Villa Thebyn”, no rozvoj remesiel a strategická poloha mu zaručili, že už v roku 1428 nadobúda charakter mestečka. Mestečko bolo poddané Devínskemu hradu.

Osamostatnenie a privilégiá dostáva Devín od cisára Maximiliána v roku 1568. V XVI. storočí bol významným trhovým miestom. V dôsledku možností odbytu bol zaznamenaný rast remesiel. Od XVI.- XIX. storočia máme záznamy o existencii piatich cechov, ktoré nám približujú život a prácu Devínčanov: cech lodníkov, rybárov, hrnčiarov, obuvníkov a vinohradníkov. V tomto období prekvitalo aj pestovanie ovocia a zeleniny, ktorého odbyt zaručovala lodná doprava. V roku 1829 bola založená Dunajsko-paroplavebná spoločnosť.

Veľký vzostup zaznamenalo naše mestečko v r. 1870 – 1890 Lafranconiho kameňolomom, ktorý dodával kameň na regulovanie brehov Dunaja. Devín je preslávený ríbezľovým vínom, s výrobou ktorého začal roku 1922 Alois Sonntag, vinice na jeho územi sa prvýkrát spomíjajú už v roku 1254. Zloženie obyvateľstva bolo do konca druhej svetovej vojny rozmanité. Žili tu v harmónii vedľa seba Nemci, Maďari, Slováci, židia a Chorváti. Devín bol raz v rukách uhorských, raz rakúskych, maďarských, českých i slovenských. K Bratislave bol pripojený roku 1946.

 

Oznam mesta/obce:

Úradná tabuľa
- www.devin.sk/uradna-tabula-mestskej-casti.html

Oznamy
- www.devin.sk/ca/385025/oznamy.html

Služby: