obec

Primátor/Starosta: Tibor Černák
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 035/651 71 17
Mobil: 0905 401 863, 0915 757 673
Fax: 035/651 71 17 Web: www.obecbardonovo.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 15:00
Utorok: 8:00 - 15:00
Streda: 8:00 - 15:00
Štvrtok: 8:00 - 15:00
Piatok: 8:00 - 15:00

obedňajšia prestávka: 12:00 – 12:30

Prezentácia:

Obec Bardoňovo so 793 obyvateľmi leží vo východnej časti Pohronskej pahorkatiny, v plytkej dolinke Bardoňovského potoka Kvetnianka v nadmorskej výške 193 metrov. Pri návšteve obce si môžete pozrieť kultúrnu pamiatku - kaštieľ z novodobého baroku, ktorému prislúcha 3,77 ha areál. Letnú kúriu, toho času budova Materskej školy, a jej areál zdobí asi 600 ročný Platan a Sofora. Obec je vzdialená 35 km od Nových Zámkov a 24 km od Levíc. Obec patrí do okresu Nové Zámky.

Kaštieľ s parkom

Miestny kaštieľ bol postavený v roku 1888 rodinou Kelecsényovcov. Ku kaštieľu patrí aj park so vzácnymi a starými drevinami. Kaštieľ bol v roku 2004 zrekonštruovaný.

V súčasnosti sa priestory kaštieľa využívajú v prevažnej miere na organizáciu spoločenských podujatí, ako napr.: svadby, spoločenské podujatia a iné kultúrno - spoločenské akcie. Vnútorné miestnosti sú prístupné na požiadanie na Obecnom úrade v Bardoňove, park okolo kaštieľa je prístupný bez obmedzení.

História

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269 pod názvom Barakcha, neskôr Brakcha ( 1298 ), Baracha (1327 ), Nogbrakcha ( 1394 ), Barachko ( 1395 ), Baracžka ( 1773 ), Baracska (1920 ), Bardoňovo ( 1948 ) Lokalita obce bola osídlená už dávno pred týmto obdobím, a to na sklonku mladšej doby kamennej, ktorá tu zanechala svoje stopy. Na území obce je archeologicky doložené sídlo čačanskej a velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej a rímsko – barbarské sídlo. V roku 1291 získali silnejší, poprípade vážnejší obyvatelia majetok a osídlenci ich nazvali zemepánmi. Obec patrila zemanom z Baračky, z Berše, Klačian, Šimonovian. V roku 1395 zemepán Barakchai Ján daroval svoju časť Malú Barakchu opátstvu kláštora v Hronskom Beňadiku, ktoré sa stalo podielnikom v chotári obce. V roku 1601 mala majer a 44 domov, v roku 1715 mala vinice a 23 daňovníkov, v roku 1828 mala 84 domov a 591 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR boli v obci veľkostatky Kelcsényiho a Hoffera. V rokoch 1924, 1931, 1935, 1940 tu boli štrajky poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Pamiatky
- www.obecbardonovo.sk/pamiatky.html

Oznam mesta/obce:

Oznamy
- www.obecbardonovo.sk/oznamy.html

Ako vybaviť?
- www.obecbardonovo.sk/osvedcovanie-listin-a-podpisov.html

Služby:

Primátor/Starosta: Jozef Benkó
Prednosta/Zástupca starostu: -/-
Tel.: 036/757 51 28
Mobil: -
Fax: 036/757 51 28 Web: www.bajtava.ocu.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:30

Utorok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:30

Streda: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:30

Štvrtok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:30

Piatok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:30

Prezentácia:

Ako vyvinutá obec sa spomína v roku 1261 a patrila majetkove Ostrihomskému arcibiskupstvu. Za panovania kráľa Sv. Štefana veľa šľachtických kmeňov a rehoľníkov sa prisťahovalo na územie Uhorska, ktorý mali za úlohu šíriť kresťanstvo. Na naše územie hlavne na dolnom toku Ipľa a Hrona sa usadil rod Hunt – Pázmáncov, ktorému kráľ daroval pozemky na blízkom okolí kráľovského sídla. V roku 1311 vojská Matuša Čáka pod vedením Štefana Iborfiho vyvraždili celú osadu. Podľa informácie zo starých kroník vojská Iborfiho spustošili všetky obce ležiace pomedzi riekami Ipľa a Hrona. Obec sa rozkladá na severnom okraji pohoria Burda a v južnej časti Ipeľskej pahorkatiny. Severnú pahorkatinnú časť chotára tvoria mladotreťohorné uloženiny so silnou pokrývkou spráši, južnú vrchovinu prevažne andezitické pyroklastika - je zelesnené dubovými, hrabovými a agátovými lesmi. Má hnedozemné pôdy - južne od obce je od roku 1966 na ploche 198,74 ha štátna prírodná rezervácia, Burda s výskytom buka v skupine lesných typov bukových dúbrav v najnižšej polohe, najteplejšieho územia nášho štátu. Ďalej sa obce rozkladá na ľavom brehu rieky Dunaja, medzi sútokom rieky Ipľa a Hrona v priesečníku 36 stupňov a 23 min. zemepisnej dĺžky východne od Ferra, čo zodpovedá 18 stupňom a 43 min. východne od Greenwicha a 47 stupňov a 48 minút severnej zemepisnej šírky.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

Primátor/Starosta: Vojtech Ádám
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 047/451 4 1 16
Mobil: -
Fax: 047/451 4 1 18 Web: www.celare.ocu.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.00 - 14.00
Utorok: 7.00 - 14.00
Streda: 7.00 - 17.00
Štvrtok: 7.00 - 14.00
Piatok: 7.00 - 12.00

Prezentácia:
-

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Zoltán Végh
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 047/489 22 56
Mobil: -
Fax: 047/489 22 08 Web: www.obecbusince.sk/

Úradné hodiny:
-

Prezentácia:
Obec leží v Ipeľskej pahorkatine na pravom brehu Ipľa. Nadmorská výška v strede obce je 165 m n. m. a v chotári 157–291 m n. m. Východná časť chotára je na zaplavovanej nive toku a nižších terasách, západná a severozápadná časť na pahorkatine z mladotreťohorných uloženín. Agátové a dubové lesíky sú len na úbočiach. Má nivné, lužné a hnedozemné pôdy. V chotári sú minerálne pramene. Na území dnešnej obce Bušince bolo osídlenie v paleolite – boli tu nálezy nástrojov z obdobia aurignacienu a gravettienu, bolo tu sídlisko lengyelskej kultúry. Prvá zmienka o obci je z roku 1248 ako Busa, ďalšie pomenovania obce boli: Bussa (1300), Bussincze (1773); maďarsky Bussa. Obec patrila do polovice 17. storočia Divínskemu panstvu, potom bola rozdelená medzi panstvo Divínske a Modrokamenské. Za tureckých vojen v polovici 16. storočia spustla, preslávila sa v júli 1552 hrdinskou obranou proti tureckej presile (M. Tercsi). V roku 1595 ju Turci okupovali a začlenili do sečianskeho sandžaku. V polovici 17. storočia znovu spustla, zaľudnená bola až okolo roku 1760. V roku 1720 mala 20 poddanských rodín, v roku 1828 mala 86 domov a 836 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Začiatkom 20. storočia prebudovali mlyn na parný. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a v baníctve na okolí (Baňa Dolina).

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.