obec

Pondelok: 7.30 - 15.30
Utorok: 7.30 - 15.30
Streda: 7.30 - 16.00
Štvrtok: 7.30 - 15.30
Piatok: 7.30 - 15.30
Obedňajšia prestávka: 12.00 - 13.00

Pondelok: 8:00 - 11:30   13:00 - 15:00
Streda: 8:00 - 11:30   13:00 - 16:30
Piatok: 8:00 - 12:00

Obecná knižnica:

Streda: 13:00 - 16:30

Obec Kálnica leží na severozápadnom úpätí Považského Inovca, 8 km východne od Nového Mesta nad Váhom. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 215 m n. m. Obec dosahuje rozlohu 2 640 ha a v súčasnosti v nej žije 1 018 obyvateľov. Hustota obyvateľstva je 38 ob/km². Krajinne i flóristicky mimoriadne hodnotná je Krajná dolina. V doline sú široké možnosti zberu liečivých rastlín, húb a lesných plodov. V oblasti sa nachádzajú bohaté orchideové náleziská, vyskytuje sa ich tu 14 druhov. Kálnica je známa i mimoriadne priaznivými klimatickými pomermi, čo napomohlo i výstavbe peknej chatovej rekreačnej oblasti Krajná dolina, v ktorej sa nachádza i skromná, ale pekná chata Kálnica.

Prírodné podmienky sú veľmi priaznivé pre rozvoj ovocinárstva a následne i výrobu kvalitných ovocných destilátov, z ktorých najznámejšia je Kálnická slivovica z kálnickej pálenice. Poľnohospodárske družstvo obhospodaruje na Slovensku najsevernejšie položený veľkovýrobný vinohrad s kvalitnými sortami viniča...

História:

Obec Kálnica leží na západnom úpätí severnej časti Považského Inovca pri sútoku Kálnického a Rybnickeho potoka.
Oblasť Kálnice bola osídlená už v eneolite, približne 3 000 rokov pred naším letopočtom. Svedčí o tom hromadný nález rádiolaritových čepelí.

Prvá písomná správa o obci je z r.1396, kde vystupuje pod menom Kabucza. Jej históriu vo veľkej miere ovplyvňovala blízkosť hradu v Beckove. Pravdepodobne už od najstarších čias patrila obec beckovskému hradnému panstvu. Z tohto dôvodu boli majitelia hradu zároveň vlastníkmi Kálnice, od r.1434 to boli Stiborovci, po nich Bánfiovci, od r.1646 pripadlo panstvo na základe dedičského práva komposessorátu dedičných rodov, skladajúcich sa z dvanástich šľachtických rodín. Boli to rodiny: Erdödy, Forgáč, Revai, Pongrác, Medňanský, Bakó, Morvay, Jubnický a Beranyi. Neskôr k nim pribudla rodina Drugeth. Pri takomto veľkom množstve spoluvlastníkov je len samozrejmé, že sa majetkové vzťahy na panstve značne skomplikovali. Vidieť to i na príklade Kálnice. Tá sa rozdelila na dva samosprávne celky: Pánsku Kálnicu /dolnú/ a Rožňovú Kálnicu /hornú/. V Rožňovej Kálnici mala svoje majetky aj zemanská rodina Kálnický - Valovič, ktorá r.1592 získala armálesom od RudolfaII. svoj rodový erb.

V roku 1866 postihla obec cholera a v roku 1873 požiar, pri ktorom vyhorel takmer celý dolný koniec obce. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, rybárstvom, sušiarenstvom, ovocinárstvom, výrobou drevených výrobkov, tkaním plátna a šitím krojov. Obec sa významne zapísala do dejín slovenského ochotníckeho divadelníctva už v r. 1906 odohraním hry SVEDOMIE v slovenčine.

História, povesti a príbehy o obci: - www.kalnica.sk/obec-2/historia-osobnosti-povesti/

Zaujímavosti a pamiatky: - www.kalnica.sk/obec-2/zaujimavosti-pamiatky/

Aktuality
- www.kalnica.sk

Udalosti:
- www.kalnica.sk/udalosti/

Kálnické ozveny
- www.kalnica.sk/obec-2/kalnicke-ozveny/

Služby:

Ponedlok: 7.30 - 16.00
Utorok: 7.30 - 16.00
Streda: 7.30 - 16.00
Štvrtok: 7.30 - 16.00
Piatok: 7.30 - 16.00

S menom Hrádok sa na Slovensku môžeme stretnúť pomerne často. Ale len jeden Hrádok leží pri Hôrke a vedľa Lúky. Aj takto poeticky sa dá vyjadriť poloha obce. Tieto zemepisné názvy, ktoré dostali tunajšie sídla, vychádzajú z istej charakteristiky danej dediny. V blízkosti Lúky musela byť rozsiahla lúka, Hôrka vznikla vedľa malého lesíka - hôrky a aj názov Hrádok hovorí sám za seba.

Stredoveká pevnôstka - hrádok - stála na západnom výbežku obce, na lokalite zvanej Hradište. Tento hrádok vznikol pravdepodobne v 13. storočí na základoch opevnenia oveľa staršieho. V roku 1348 sa spomína kastelán Hrádku menom Mese, ktorý bol zároveň vicekastelánom Tematína. Neveľká pevnosť bola neskôr prestavaná na kúriu a v 17. storočí už ani tá neslúžila svojmu účelu. Počas deľby panstva v roku 1639 sa vyhotovil súpis jednotlivých častí. Jednému zo spoluvlastníkov, Františkovi Šándorovi sa v Hrádku ušla opustená kúria nazývaná Hradištia. Na budove zub času vykonal svoje dielo a v polovici 20. storočia zmizli aj posledné zvyšky jej kamenných múrov.

Názov obce sa objavil v listine po prvýkrát už v roku 1246. Pisár trochu skomolil názov a zapísal ho ako Harranuk. V roku 1452 je zachytený ako Haradnak, v roku 1524 z neho urobili Radnok, v súpisoch zo 16. storočia ho zapisovali aj Radek inokedy Hrádek. Slováci, domáci i z okolia ho od nepamäti volali Hrádek. Toto meno si obec udržala až do začiatku 20. storočia. V súvislosti s maďarizačným tlakom rýdzo slovenský názov nevyhovoval a župné orgány mu pridelili maďarský názov hradu Tematín a obec prekrstili na Temetvény. Tento stav trval len do roku 1918. Odvtedy užíva obec svoje pôvodné meno, pravda už v spisovnej podobe - Hrádok.

Obec je známa hromadným nálezom železných sekerovitých hrivien z veľkomoravských čias, najväčším na území Česko-Slovenska; našli sa tu aj zvyšky slovanského hradiska (valy) z 9. storočia. Prvýkrát sa spomína 1246, patrila k Tematínskemu hradnému panstvu. V katastri obce, ďaleko od komunikácií sa nachádza Tematínsky hrad. Podľa www.katasterportal.sk sa Hrad Tematín nachádza v katastri obce Lúka.

V obci je katolícky barokovo-klasicistický kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v roku 1729 na mieste staršieho kostola z roku 1560. Po požiari ho opravili a v roku 1802-1818 obnovili. Jednoloďový pozdĺžny interiér je klenutý pruskými klenbami. Fasády sú členené vysokým pilastrovým rádom a predstavaná veža situovaná do štítového priečelia je zovretá volútovými krídlami.

Pondelok: 8.00 - 16.00
Utorok: 8.00 - 16.00
Streda: 8.00 - 17.00
Štvrtok: 8.00 - 16.00
Piatok: 8.00 - 14.00