obec

Pondelok: 8:00 – 12:00
Utorok: 8:00 – 12:00   14:00 – 16:00
Streda: 12:00 – 16:00
Štvrtok: 8:00 – 12:00   14:00 – 16:00
Piatok: 8:00 – 12:00

Obec Sedmerovec leží uprostred Ilavského podolia na úpätí Bielych Karpát. Nadmorská výška v strede obce je 240 m n. m., v chotári 235-625 m n. m. Juhovýchodná plochá odlesnená časť chotára na náplavoch Váhu prechádza cez pahorkatinné pohorie Bielych Karpát do zalesnenej vrchoviny s bradlovými tvrdošmi, ktoré tvoria druhohorné horniny. Prevládajú hnedé lesné a nivné pôdy. Lesy sú vo vrcholových častiach pohoria. V súčasnosti patrí administratívno - právne do okresu Ilava, vyššieho územného celku Trenčiansky kraj.

História

Sedmerovec leží na mieste bývalého popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Ku vzniku názvu obce sa viaže povesť. Tá hovorí o veľkej povodni, pred ktorou sa zachránilo iba niekoľko rodín a sedem oviec - sedmero oviec. Podľa ústneho podania a najstarších povestí, ktoré sa zachovali medzi ľudom, obec Sedmerovec bola založená obyvateľmi obce Pominovce, ktorý sa zachránili pred povodňou. Zanikla tak obec Pominovce a novú obec museli založiť vyššie, kam nesiahali vody rieky Váh. Ide ale len o úvahy, ktoré nie sú podložené faktami. Obec Pominovce sa spomína prvý - krát v roku 1229. Z tejto osady sa zachoval románsky kostolík, ktorý mohol byť podľa historikov postavený najneskôr v 12. storočí alebo aj skôr. Tento kostolík je zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. Súčasťou obce Sedmerovec je aj niekdajšia zemianská kúria Pominovce, z ktorej sa zachoval iba kostolík z 12. storočia. Prvá písomná zmienka o obci Sedmerovec je z roku 1229 - ide o listinu vystavenú Nitrianskou Kapitulou, kde sa uvádzajú Pominovce v časti dnešného Sedmerovca. Na území dnešnej obce Sedmerovec bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.

Obec sa spomína od roku 1229 ako Myleuch, doložená je z roku 1461 ako Milov, z roku 1773 ako Sedmeroweze, z roku 1920 ako Sedmerovec, maďarsky Szedmeróc. Patrila zemianskym rodinám Pomínovskych, Okruckých, Chalupovcov a Pružinských. V roku 1720 mala 11 daňovníkov (želiarov), v roku 1784 mala 37 domov, 44 rodín a 246 obyvateľov, v roku 1828 mala 41 domov a 317 obyvateľov. Živili sa málo výnosným poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali aj tkaním pokrovcov.

Pominovský kostolík
- sedmerovec.sk/index.php/obec/pominovskykostolik/

Udalosti v obci
- sedmerovec.sk/index.php/udalost/

Miestna akčná skupina Vršatec
- www.masvrsatec.sk/

Služby:

Pondelok: 7:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Utorok: nestránkový deň

Streda: 7:00 - 12:00 13:00 - 16:30

Štvrtok: nestránkový deň

Piatok: 7:00 - 12:00 13:00 - 14:30

obedňajšia prestávka: 12:00 - 13:00

Najstarší hodnoverný písomný údaj o Ladcoch je darovacia listina kráľa Mateja Korvína z roku 1472, v ktorej daruje Ladce, spolu s inými obcami Ladislavovi Podmanickému. Ešte starší písomný údaj, pochádzajúci z roku 1397 je o Tunežiciach (od roku 1976 súčasť Ladiec), v ktorom král Žigmund potvrdzuje držbu Tunežíc Stiborovi zo Stiboríc. V ďalších rokoch patria Ladce tomu, kto bol pánom hradu Košeca. V 18. storočí je majiteľom rod Motešických, ktorý dal v Ladcoch vybudovať v roku 1747 barokový kaštieľ s rozsiahlymi záhradami a parkom. Ku kaštieľu grófka Judita Motešická dala pristaviť kostolík. Nové možnosti pre rozvoj obce nastali po roku 1883, keď bola vybudovaná železnica Trenčín - Žilina. Železničná stanica bola postavená v roku 1912. Pôvodná stoličná cesta vedúca cez Ladce sa v roku 1939 prebudovala na modernú asfaltovú cestu. V poslednom období však táto cesta, vedúca priamo cez obec, svojou dopravnou preťaženosťou vážne poškodzovala životné prostredie a ohrozovala bezpečnosť chodcov.

Otvorenie diaľnice v roku 1998, ktorá Ladce obchádza, občania privítali s veľkým uspokojením. Významnou a svojim spôsobom unikátnou stavbou bolo vodné dielo, hydrocentrála v Ladcoch. Stavali ju v rokoch 1932 - 1936 ako prvú vodnú elektráreň väčšieho rozsahu na Slovensku. Ročne na stavbe našlo prácu v priemere viac ako tisíc pracovníkov. Okrem výroby elektriny je vybudovaný vodný systém významným prínosom proti povodniam na Veľký kultúrny dom vytváral v Ladcoch vždy dobré podmienky pre kultúrny a spoločenský život. K najstarším kultúrnym aktivitám patrila dychová hudba Ladčanka, ktorá ako velký orchester získala vavríny na mnohých festivaloch v republike i v zahraničí. Váhu, ktoré často v minulosti záplavami ohrozovali Ladce. Veľký kultúrny dom vytváral v Ladcoch vždy dobré podmienky pre kultúrny a spoločenský život. K najstarším kultúrnym aktivitám patrila dychová hudba Ladčanka, ktorá ako velký orchester získala vavríny na mnohých festivaloch v republike i v zahraničí.

Najstaršími záujmovými organizáciami sú Dobrovoľný požiarny zbor /1883/ a Telovýchovná jednota /1930/. Z ďalších organizácií medzi najlepšie patria miestna organizácia Slovenský červený kríž, Slovenský zväz drobnochovateľov, Slovenský rybársky zväz.

Služby:

Pondelok: 8.00 - 16.00
Streda: 8.00 - 17.00
Piatok: 8.00 - 15.00

Pondelok: 7.30 - 17.00

Utorok: 7.30 - 15.00

Streda: 7.30 - 17.00

Štvrtok: 7.30 - 16.00

Piatok: 7.30 - 12.00