obec

Pondelok: 7.00 - 16.30
Utorok: 7.00 - 14.00
Streda: 7.00 - 14.00
Štvrtok: 7.00 - 14.00

Sádočné je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.. Obec sa spomína r. 1339, no je známe už skoršie osídlenie rodom Sádecký. Bolo to v r. 1268. V tom roku prvý krát vstúpili na územie dnešnej obce Sá-dočné zakladatelia rodu Sádecký. Boli to kňaz a rytier kráľa Belu IV Sadoč so svojim bratom Blažejom. Bolo to v čase ako sa urovnával spor medzi doma-nižskym farárom Godeslavom a Blažejom, ktorý zabil jeho brata Vinceslava v Dulove.. V heraldicko - genealogickom ústredí v Budapešti je rod Sádecký vedený ako šľachtický rod od r. 1268. Charakteristickým rysom osídlenia našej obce je obdobie - púchovskej kultúry – . Archeologický výskum ukázal o obývaní tohto územia na rozhraní pred a po Kristovi. Ktoré je to presné obdobie je ťažko dokázateľné. Nachádza sa na okraji chotára dnešnej obce na území zvané Močiar. Dá sa to snáď len pri-rovnávať k nálezom na inom konci chotára na rozhraní s domanižskym chotá-rom v mieste Jelchová. Toto obdobie je zo zlomu letopočtu a vyznačovalo sa najmä rímskou pôsobnosťou a je prejavom zmiešania niekoľkých kultúr. Podľa starej dochovanej ústnej legendy- alebo tvrdenia sa nachádzalo hradisko na okraji chotára zvanom Vystrkov. Toto hradisko bolo na miernom svahu nad Dukátovou cestou. V súčasnej dobe je ťažko identifikovať kde sa nachádzalo, no je dokázané, že tam bolo. Podľa prameňa Domaniža 730, kni-ha ktorá popisuje históriu obce Domaniža, to bolo v priestore Jelchová a dalo sa tam dostať cestou v súčasnosti na horný koniec Domaniža až do lokality Mažiar a Súkenská. Z obce Sádočné je cesta na hornom konci asi v polovici cesty medzi Sádočným a Čelkovou Lehotou v odbočke na Žatkovú a smerom stále po ceste úvalinou priamo na Vystrkov a ďalej k úbočiu lesnej cesty z Domaniže do Ďurďového. Avšak podľa knihy Dejiny Slovenska od Dušana Kováčika je to miesto uvádzane v chotári obce Ďurďové. V skutočnosti je to niekde, alebo v blízkosti na bode stretnutia štyroch chotárov obci. Domaniža, Sádočné, Čelková Lehota a Ďurďové. Na spresnenie z ktorého obdobia sú hradiská je nutné získať podklady z vykopávok archeologického náleziska Močiar. Potom sa podľa tvarov jednot-livých kusov dá povedať z ktorého obdobia a rokov sú. Nie sú dostupné žiadne dokumenty, ktoré bi poukazovali práve na osíd-lenie v domanižskej kotline a tým aj na miesta kde je obec Sádočné a dve su-sedné obce.