obec

Pondelok 7:30 – 15:30 12:00 - 12:30
Utorok 7:30 – 15:30 12:00 - 12:30
Streda 7:30 – 17:00 12:00 - 12:30
Štvrtok 7:30 – 15:30 12:00 - 12:30
Piatok 7:30 – 13:00

Obec Opatovce patrí medzi najstaršie písomne doložené obce na Slovensku. Prvá písomná zmienka o obci sa zachovala v známej zoborskej listine, pochádzajúcej z roku 1113, v ktorej sú popísané majetky benediktínského opátstva na Zobore nad Nitrou. Obec je vzdialená od mesta Trenčín približne 10 km. Okolo obce preteká rieka Váh. Cez obec vedie Vážska cyklodráha. Obec Opatovce sa nachádza v strednej časti Trenčianskeho kraja, ktorého časť územia tvorí štátnu hranicu s českou republikou, v okrese Trenčín, v blízkosti okresného a krajského mesta Trenčín. Kataster obce Opatovce susedí s katastrálnym územím Kostolná – Záriečie, Trenčin – Trenčianske Biskupice, Chocholná – Veľčice a Veľké Bierovce.

Pondelok 7:30 – 15:30 12:00 – 13:00

Utorok 7:30 – 15:30 12:00 – 13:00

Streda 7:30 – 17:00 12:00 – 13:00

Štvrtok 7:30 – 14:00 12:00 – 13:00

Piatok 7:30 – 15:30 12:00 – 13:00

Obec leží na južných svahoch Ostrého vrchu (768 m) v Strážovskej hornatine a kataster obce na juhu siaha po záver Bánovskej kotliny. Prvá písomná zmienka o názve Neporadza pochádza z r. 1269 a je v listinách kráľa Belu IV. Samotná obec sa spomína až v r. 1321 ako Pustá Neporadza, ale jestvovala už skôr, a pred rokom 1321 ju protiprávne držal Matúš Čák.

Po jeho smrti časť Neporadze vlastnila rodina Bossányiovcov (Bošianska Neporadza) a časť patrila k Trenčianskemu hradu a neskôr ju vlastnila rodina Rozsonyovcov (Rožňová Neporadza). Obec Neporadza vznikla v r. 1960 zlúčením Bošianskej a Rožňovej Neporadze. V obci stojí rím. kat. kostolík, ktorý bol prestavaný v r. 1988. Infraštruktúra je v obci vybudovaná, treba ešte dobudovať kanalizáciu. Obec je dostupná verejnou autobusovou dopravou. Dominantou obce je slovenský dvojkríž týčiaci sa na vŕšku nazývanom Hôrka. V obci sa narodil spisovateľ Alfonz Bednár (1914 – 1989).

Mníchova Lehota vznikla na starej strategickej a obchodnej ceste, vedúcej z Moravy a zo stredného Považia na Nitru a do stredoslovenských banských miest. O počiatkoch Mníchovej Lehoty sa zachovalo málo písomných prameňov. Za prvú a najstaršiu písomnú zmienku sa považuje údaj v darovacej listine kráľa Belu IV. z roku 1269, v ktorej sa spomína „terra episcopi nitriensis“ (zem nitrianskeho biskupa) pri ohraničení územia Višňovca (v chotári dnešného Trenčianskeho Jastrabia). Zdá sa však, že toto pomenovanie patrí Kostolným Miticiam (časť Trenčianskych Mitíc). Vzhľadom na strategickú polohu Mníchovej Lehoty tu už oddávna pravdepodobne existovalo aspoň strážne stanovisko, z ktorého hlásili pohyb v priesmyku na trenčiansku hradnú skalu. Poukazujú na to zachovalé chotárne názvy Stráže a Zadné Stráže v priestore dnešnej základnej školy. Na hornom konci obce, na strategicky výhodnej polohe – na vrchole strmého svahu nad cestou, priamo oproti Strážam – sa nachádza kopec Kostelec. Podľa starobylého ľudového podania tam kedysi stál kláštor s kostolom. V kanonickej vizitácii nitrianskeho biskupa Jozefa Vuruma z roku 1829 sa spomínajú aj viditeľné zrúcaniny na Kostelci.

V obecnej kronike sa spomína, že tam robotníci pri kopaní hliny našli ľudské kosti. Podľa kňaza a historika Jozefa Kútnika boli prvými kolonizátormi územia Mníchovej Lehoty benediktíni z kláštora svätého Hypolita na Zobore. Po roku 1200 patril kláštor zrejme rytierskemu mníšskemu rádu johanitov, ktorí ochraňovali dôležité cesty, budovali útulky pre pocestných a vyberali mýto. Kláštor s osadou zanikli pravdepodobne počas tatárskeho vpádu v roku 1241.

Pondelok: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30
Streda: 8:00 - 12:00   12:30 - 17:00
Piatok: 7:30 - 12:00   12:30 - 14:30

Obec Ivanovce sa nachádza v západnej časti Slovenska. Podľa administratívneho členenia Slovenskej republiky patrí do Trenčianskeho kraja a leží v juhozápadnej časti okresu Trenčín. Kataster obce hraničí na severozápade s obcami Chocholná-Velčice a Melčice-Lieskové. Na východe s obcou Krivosúd-Bodovka a na juhu s obcou Štvrtok. Západná hranica je zároveň hranicou kraja. V týchto miestach kataster hraničí s obcami Nová Bošáca a Bošáca.

Ivanovce je obec na Slovensku v okrese Trenčín. Až koncom 14. stor. sa obec dostala po prvýkrát do písanej histórie. V listine z r. 1398 , ktorou kráľ Žigmund Luxemburský daruje Beckovské panstvo vojvodovi Ctiborovi zo Ctiboríc, sa spomína pod názvom Iwany. Pisár listiny Majeta Korvína z roku 1471 ju píše už takmer pod súčasným názvom - Iwanovche. Najstarším dokumentom prinášajúcim údaje o obyvateľoch Ivanoviec je urbár Beckovského panstva z roku 1522, ktorý nás informuje okrem iného o tom, že v tomto roku bol v obci richtárom Fabian Holar, prísažnými Ján Šeno, Anton Zerav, Mišo Košata, Lukáš Barlovašovič a Prokop Brodek. Obyvatelia Ivanoviec sa venovali poľnohospodárstvu, pestovali obilniny - ovos, pšenicu, jačmeň, suržicu, ale i vzácny šafran. Beckovskému panstvu museli odovzdávať, podobne ako Melčičania, chmeľ, hrach, proso a semenec, pol voza sena, voz dreva, kapustu, vajcia, koláče, sliepky a hus, maslo, syr. Spoločne dávali všetci sedliaci ročne 3 ovečky, jedného vola, 2 dobre vykŕmené ošípané. V obci boli už vtedy dva činné mlyny, od ktorých platili panstvu jeden zlatý. V časoch tureckej nadvlády v roku 1664, keď sa spomína richtár Martin Paška, museli platiť mlynári Ján Kamenický a Ján Klenovič spolu s 11 rodinami sedliakov a celou dedinou až 11 199 akče.

Ivanovce boli v 16.-17. stor. veľkou kuriálnou obcou - vlastnili ju zemanské rodiny v rámci Beckovského panstva. Po roku 1598 to boli Bánfiovci a Nádasdyovci, ktorí si rozdelili majetky i poddaných. Svoju časť zálohovali aj významné šľachtické rody Podmanických a Záblatských. Po vymretí Bánfiovcov a vytvorení komposesorátu sa po roku 1648 majetky Beckovského panstva dedením dostali do držby viacerým šľachtickým rodinám. Komplikované boli vlastnícke pomery aj v samotných Ivanovciach. Najskôr ich vlastnili Jakušišovci, neskôr pribúdali rodiny Príleských, Ambro, Podhradský, Revayovci, Rakovský, Beréni, Seréni, Esterházi, Súľovskí, Erdödy. Svoje kúrie a majetky tu mali i ivanovskí zemania Ďurikovičovci, Chrapkovci, Mikoviniovci, Imrich Frankner, Gašpar Zirčič a Melčickí.

História obce - www.ivanovce.sk/obec-2/historia/

Oznamy
- www.ivanovce.sk/sk/

Aktuality
- www.ivanovce.sk/zivot-v-obci/aktuality/

Služby: