obec

Primátor/Starosta: Bc. Tivadar Sidó
Prednosta/Zástupca starostu: - / Győző Karácsony
Tel.: 031/554 32 36, 031/627 01 11
Mobil: -
Fax: - Web: www.hornapoton.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 08:00 - 12:00 / 13:00 - 16:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 08:00 - 12:00 / 13:00 - 17:00
Štvrtok: 08:00 - 12:00
Piatok: 07:30 - 13:00

Prezentácia:

Horná Potôň sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, v Trnavskom samosprávnom kraji na území Podunajskej nížiny, medzi Bratislavou (35km) a Dunajskou Stredou (11km), medzi Dunajom a Malým Dunajom. Patrí do okresu Dunajská Streda. Prírodný reliéf obce je rovinatý, pričom územie patrí k najteplejším klimatickým oblastiam na Slovensku s kvalitnou úrodnou pôdou najvyššej bonity. Nadmorská výška stredu obce je 120 m. Obec Horná Potôň sa skladá z troch katastrálnych území: Horná Potôň, Benková Potôň a Čečínska Potôň.

História

Prvá písomná zmienka o Hornej Potôni pochádza z roku 1255 v tvare Superior Potun, neskôr v tvare Felsew Pathon (1435), možno však, že pôvodne nešlo o samostatnú obec, ale o pomenovanie časti potonskej zeme, alebo predchodkyňu neskoršej obce Lőgér Patony, pretože v prameňoch často alternuje s pomenovaním Leuger Pathon (1553), či Lögör Patony (1773). Horná Potôň v dnešnej podobe vznikla v roku 1940, keď k nej bola pričelená obec Benkova Potôň a v roku 1960 Čečínska Potôň. V rokoch 1940 až 1960 patrila k obci Michal na Ostrove.

LŐGÉRSKA POTÔŇ (LŐGÉRPATONY)

V 13. storočí táto časť dnešnej Hornej Potône figurovala ako osobný majetok arpádovských kráľov, neskôr sa dostala do majetku ostrihomského arcibiskupstva a patrila holickej arcibiskupskej stolici. Takto sa spomína aj v nariadení Ľudovíta II. adresovanom holickej stolici. V portálnom súpise z roku 1553 je zapísaná s desiatimi portami ako kráľovský majetok. Neskôr sa aj tu stali zemepánmi Pálffyovci, ešte aj na začiatku 20. storočia a na sklonku monarchie tu najväčšie majetky vlastnil pálffyovský seniorát. V súpise z roku 1828 figuruje Horná Potôň (Lőgér) so 49 domami a 377 obyvateľmi. V roku 1877 obec zachvátil ničivý požiar a väčšina domov s trstinovou strechou ľahla popolom. K obci patrí samota Nagyhegymajor.

BENKOVA POTÔŇ (BENKEPATONY)

Ostrihomský arcibiskup Boleslav v listine z roku 1323 spomína obec pod názvom Benkeháza a tu žijúcich poddaných oslobodzuje. V roku 1345 sa názov obce objavuje v prídomku Michaela de Pathon. Obec patrila k holickej arcibiskupskej stolici, čo dokazuje listina neskoršieho dáta (1466). V portálnom súpise z roku 1553 obec už figuruje ako kráľovský majetok patriaci bratislavskému hradu. Názov Főszerpatony sa nám dochoval v nariadení Ľudovíta II. holickej arcibiskupskej stolici z roku 1524, obec s názvom Homokospatony sa spomína v portálnom súpise z roku 1553, ale o usadlosti Solymospatony sa listiny zmieňujú už v roku 1313. Keďže v tejto listine je reč aj o kostole, ktorý dnes stojí v Benkovej Potôni, je ľahko možné, že táto, sokolia" Potôň je predchodkyňou Benkovej Potône, prípadne stála v jej tesnej blízkosti a jej názov sa do dnešných dní nezachoval. V roku 1880 mala obec 298 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti (288). Benkova Potôň bola v roku 1940 pričlenená k Hornej Potôni.

ČEČÍNSKA POTÔŇ (CSÉCSÉNYPATONY)

Jedna z obcí, ktoré vznikli na bývalej potonskej zemi (Patonyföld). Jej názov sa po prvý raz objavuje v listine z roku 1441 v tvare Czeczenpathon a mohol by mať aj slovanské súvislosti, ako na to upozorňuje J. Stanislav v práci Slovenský juh v stredoveku. Z portálneho súpisu z roku 1553 sa dozvedáme, že obec je zaznamenaná ako kráľovský majetok so šiestimi portami. Na začiatku minulého storočia obec patrila Pálffyovcom. V súpise z roku 1828 sa uvádza pri názve obce 35 domov a 279 obyvateľov.

 

Viac: www.hornapoton.sk/obec-2/historia-obce/

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.hornapoton.sk/index.php/sk/nasa-obec/aktuality

Služby:

Primátor/Starosta: Ivan Fenes
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Arpád Mészáros
Tel.: 031 / 559 41 01, 031 / 559 43 01
Mobil: 0905 310 652
Fax: 031 / 559 44 06 Web: www.gabcikovo.sk

Úradné hodiny:

Pondelok 8:00 – 12:00 hod. 13:00 - 16:00 hod.
utorok 8:00 – 12:00 hod. 13:00 - 16:00 hod.
streda 9:00 - 12:00 hod. 13:00 - 18:00 hod.
štvrtok 8:00 - 12:00 hod.
piatok 8:00 - 12:00 hod. 13:00 - 15:30 hod.

Prezentácia:

Gabčíkovo je jednou z najstarších uhorských usadlostí a spomína sa v listinách pod názvom Beys už v roku 1102. V listine z roku 1264 sa spomína Terra castri Zolgageur Bews, čo by sme mohli voľne preložiť ako Gabčíkovo, územie hradu Szolgagyőr. Tvar Bews sa do listiny dostal vďaka „chybe” flámskeho mnícha, autora kódexu, ktorý slovo zapísal tak, ako ho svojimi cudzozemskými ušami počul. Je to prirodzené, lebo napríklad Slovania pri počutí maďarského Bős počuli Beš. Čo však s názvom hradu Szolgagyőr? Kde mohol ležať?

Pred vytvorením stoličného systému bol mladý uhorský štát územnosprávne členený na hradné španstvá (várispánság), nuž a medzi Rábskym (Győrskym) a Bratislavským španstvom bol povýšený na územnosprávny celok aj hrad Szolgagyőr, ktorý ležal v blízkosti Malého Blahova (dnes časť Dunajskej Stredy). V čase tatárskeho vpádu hrad zanikol a kvôli absencii prírodných terénnych ochranných prvkov nížinný zemný hrad nebol nikdy obnovený.

Z hľadiska pôvodu názov Bős vychádza pravdepodobne z osobného mena. Čo sa týka letopočtu, možno predpokladať, že obec vznikla niekedy v prvých desaťročiach 11. storočia. V tom čase sa dnešné Gabčíkovo stalo súčasťou obcí v hraničnom pásme a boli tu usídlení Pečenehovia, ktorí strážili brod na potoku Čiliz, aby hlavná komunikácia medzi Győrom a Szolgagyőrom cez medveďovský brod bola bezpečná.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

Primátor/Starosta: Erzsébet Janík
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 031/554 12 02
Mobil: 0915 895 163
Fax: 031/554 12 02 Web: www.csilizradvany.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.30 - 16.00

Utorok: 7.30 - 16.00

Streda: 7.30 - 17.00

Štvrtok: 7.30 - 16.00

Piatok: 7.30 - 13.00

Prezentácia:
-

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Lívia Bugárová
Prednosta/Zástupca starostu: -/ Mária Kölesová
Tel.: 031/5602 351
Mobil: -
Fax: 031/569 35 13 Web: www.cakany.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8.00 - 16.00
Utorok: 7.30 - 15.30
Streda: 8.00 - 17.00
Štvrtok: 7.30 - 15.30
Piatok: 7.30 - 14.30

Prezentácia:
Obec Čakany leží severne od štvrtka na Ostrove v Dunajskostredskom okrese (Trnavský kraj). Počet obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2001 bol 565. Národnostné zloženie obyvateľstva: 91 % maďarskej , 9 % slovenskej národnosti. Čakany je teraz malá obec no v tomto regióne bola vždy významnou osadlosťou. Listinne doložené z roku 1254 ako Chakan. Obec pôvodne bola poddanskou dedinou cisterciánskeho opátstva v Zirci. V 13. storočí v nej opátstvo usídlilo Moravanov, ktorí sa neskôr pomiešali s pôvodným maďarským a nemeckým obyvateľstvom. Obyvatelia boli poľnohospodári, chovali hovädzí dobytok a od 18. storočia aj ovce. Barokový rímskokatolícky kostol sv. Michala z konca 17. storočia , ktorý neskôr klasicisticky upravili, patrí k významným sakrálnym pamiatkam Podunajska. Zaujme hlavným oltárom s obrazom svätca a nástennými maľbami z druhej polovice 18. storočia, ktoré boli premaľované v 19. storočí a na začiatku 20. storočia. V obci sa nachádza zachovaný barokový kaštieľ z konca 17. storočia, upravovaný v roku 1712 a prestavaný v roku 1824. Dal ho postaviť arcibiskup Juraj Szelepchényi. Pri kaštieli, v ktorom v súčasnosti sídli detský domov, bol pôvodne menší francúzsky park, ktorý vyhlásil za chránený areál. Dnešnú dobu dožila obec chrániac svoje bohaté ľudové zvyky, jazyk a kultúru, a svoju budúcnosť má v usilovných rukách svojich obyvateľov.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.