obec

Pondelok: 8:00 – 12:00   13:00 – 15:30
Utorok: 8:00 – 12:00   13:00 – 15:30
Streda: 8:00 – 12:00   13:00 – 16:30
Piatok: 8:00 – 13:00

Obec Dlhá nad Váhom leží na juhozápadnom Slovensku, v strednej časti Podunajskej roviny, ktorá je nižšou časťou Podunajskej nížiny na ľavom brehu toku rieky Váh. Administratívne patrí do okresu Šaľa. Na severe susedí obcami Šoporňa, na východe s Močenkom, na juhovýchode s Večou, resp. Šaľou a na západe s Kráľovou nad Váhom na pravom brehu Váhu, ktorý zároveň vytvára hranicu. Rozprestiera sa na úzkom priečnom vale medzi nivou Váh a nivou potoka Jác. Chotár tvorí rovina na priečnych nivách a vale, s piesočnými návejmi. Má lužné a nivné pôdy. Nadmorská výška v obci je 118, vo východnej časti chotára 119 m.

Základnú životnú formu tunajších ľudí charakterizovala roľnícka práca. Práca, pri ktorej dedina bola odkázaná sama na seba. Vyslúžilí vojaci, či slúžky zo vzdialených miest sa vždy vrátili domov založiť si rodinu. Týmto spôsobom vniesli obnovenie do hospodárstva a životosprávy roľníckeho života.

História

Prvá písomná správa o obci Dlhá nad Váhom sa zachovala vo forme Zumboe v zoborskej listine z roku 1113. V nasledujúcich storočiach sa vyskytuje v písomnostiach ako Chumboy od 16. Storočia Hosswfalw, Hozzwfalw, od 18 storočia Hosszúfalu. Predpokladá sa, že pôvodný názov obce je odvodnený od osobného mena Chombold. Neskôr pre svoje dlhé rozloženie bola obec označená ako Hosszufalu – Dlhá, a pre presnejšie označenie ešte určená, že sa jedná o Dlhú nad Váhom. Obec Dlhá sa totiž nachádzala aj v Bratislavskej stolici.

Viac histórie: - História (dlhanadvahom.eu)

Aktuality
- Aktuality_ (dlhanadvahom.eu)

Organizácie v obci
- Organizácie v obci (dlhanadvahom.eu)

Služby:

Pondelok: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:00
Utorok: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:00
Streda: 7:30 - 11:30   12:00 - 17:00
Piatok: 7:30 - 11:30   12:00 - 13:00

Obec Podlužany sa nachádza približne 7 km na sever od Bánoviec nad Bebravou. Nadmorská výška stredu obce je 218 m n.m v údolí riečky Bebrava a je vstupnou bránou do mikroregiónu Podhorie. Pri vstupe na pôdu Podhoria víta návštevníkov nádherná prírodná scenéria. Len málo území na Slovensku má také zastúpenia chránených území ako Podhorie. Vyniká piatimi prírodnými rezerváciami: Kňaží stôl, Ľutovský Drieňovec, Smradľavý vrch, Udrina, Žrebíky, dvoma prírodnými pamiatkami: Stará Bebrava a Jaskyňa Dúpna diera.

Na chránený strom “Rákocziho dub” sa vzťahuje legenda, podľa ktorej mal pod ním svoj stan František Rákoczi na prelome 17.-18. storočia. Ďaľšou vzácnosťou tohto územia je pred nedávnom otvorený náučný chodník Slatinským krasom, ktorý ponúka návštevníkom možnosť nahliadnúť do bohatstva histórie, flóry, fauny a prírodných krás Podhoria. Náučný chodník v dĺžke 12km začína v Krásnej Vsi a končí v Slatine nad Bebravou.

História:

Podlužany boli obilnicou uhrovského panstva a svoj poľnohospodársky charakter si zachovali dodnes.V dnešnom chotári obce boli pôvodne tri osady - dvoje Podlužany a Zlobina, ktorá časom zanikla a od r.1828 ostala úplne opustená. V jej chotári ostal iba panský majer, neskôr tam JRD vybudovalo dobytkársku farmu a je tam ťažba dolomitu so stavebnou výrobou.

V roku 1496 bola obec povýšená na mestečko, keď kráľ Vladislav udelil Podlužanom kráľovské výsady na konanie dvoch jarmokov ročne. Tieto však boli na veľké protesty Bánoviec okolo roku 1506 zrušené. Na prelome 17. a 18. storočia mal vodca protihabsburgského povstania František Rákoczi nad obcou svoj hlavný   stan,   odkiaľ   riadil boje v okolí Bánoviec nad Bebravou a Trenčína. O prvej škole v Podlužanoch sa zmieňuje kronika ev.a.v. cirkevného zboru už v r. 1597, písomne ju však môžeme doložiť až od r. 1781.  Bola to evanjelická škola, do ktorej chodili všetky deti bez rozdielu vierovyznania.

Viac histórie na: www.podluzany.eu/z-historie.phtml?id3=23805

Pamiatky: www.podluzany.eu/pamiatky.phtml?id3=23813
Osobnosti obce: www.podluzany.eu/osobnosti-obce.phtml?id3=80098

Oznamy úradnej tabule
- www.podluzany.eu/oznamy-uradnej-tabule.phtml?id5=20953

Kultúra
- www.podluzany.eu/kultura.phtml?id3=23808

Služby:

Pondelok: 8.00 - 15.00
Utorok: 8.00 - 15.00
Streda: 8.00 - 15.00

-

Pondelok: 7:30 - 17:00

Utorok: 7:30 - 13:00

Streda: 7:30 - 17:00

Štvrtok: 7:30 - 13:00

Piatok: 7:30 - 15:30

Stará Lehota je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348, kedy sa spomína namiesto súčasných dvoch (Starej a Novej) len jedna Lehota (Lehata). Pravdepodobne už v tej dobe išlo o celé územie, v ktorom sa vyskytovali obe osady. Názov obce napovedá o jej vzniku. Ľuďom, ktorí sa podujali zúrodniť a kolonizovať neplodné, zväčša horské oblasti udeľovali zemepáni na určitý čas úľavu - lehotu od odvodov, naturálnych dávok či peňažnej renty.

Stará Lehota, podobne ako aj ostatné obce stredného Považia patrila panstvu Tematín a neskôr početným zemanom. Vďaka čiastočnej geografickej izolácii sa na lehotách udržali zvyky a tradície dlhšie ako v iných obciach mikroregiónu. Ešte v 1. polovici 20. stroročia sa gazdovi pred prvou oračkou pripravovalo zvláštne jedlo, záprah aj gazda sa pokropili svätenou vodou. Tento úkon mal zabezpečiť gazdovi zdravie, dostatok vlahy a ochranu obilia pred sneťou. Vyorané skaly sa kládli na násyp v bočnej svahovej časti poľa, ktorý spevňoval svah a zabraňoval erózii. Jedným zo spôsobov obživy miestnych obyvateľov bolo poľnohospodárstvo.

Na Slovensku je okolo 50 obcí s menom Lehota. Už samotný názov týchto dedín niečo napovedá o ich vzniku. Prvým osadníkom novozaložených sídel udeľovali zemepáni na istý čas úľavu - lehotu od rôznych naturálnych dávok a peňažnej renty. Medzi ľuďmi, čo sa podujali zúrodniť a kolonizovať neplodné, zväčša horské oblasti, a zemepánom sa uzavrela písomná, alebo v starších časoch aj ústna dohoda, kde bolo presne vymedzené, na akú dlhú dobu budú prví kolonisti oslobodení od zemepánskych povinností.

Najdôležitejšou osobou spomedzi nových kolonistov bol škultét, alebo šoltýs, ktorý bol vlastne hlavným podujímateľom celej kolonizácie. Šoltýs zabezpečil ľudí, ochotných osídliť a zúrodniť dovtedy pustú a neúrodnú horskú pôdu. Organizoval a viedol práce spojené s týmto namáhavým dielom. Za zásluhy pri založení obcí, zemepán šoltýsom udeľoval rôzne výhody a slobody, najčastejšie v podobe dedičnej škultécie. Šoltýs a jeho priami potomkovia zostali osobne slobodní, nemuseli zemepánovi odvádzať žiadne platby. Ďalším privilégiom šoltýsov bolo dedičné richtárstvo v nimi založenej obci. Ostatní kolonisti užívali slobodu len do tej doby, kým neuplynula lehota - doba ich oslobodenia.

Služby: