obec

Pondelok: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 12:00
Streda: 7:30 - 12:00   12:30 - 16:30
Štvrtok: 7:30 - 12:00
Piatok: 7:30 - 12:00   12:30 - 14:30

Obec Vlčany sa nachádza na juhozápadnom Slovensku, v strednej časti Podunajskej roviny, na pravom brehu rieky Váh. Administratívne patrí do okresu Šaľa. Na severe susedí s obcou Žihárec, na severovýchode susedí s Tvrdošovcami a Palárikovom, na juhu s Nededom a na západe má spoločné hranice s Trsticami a Kráľovým Brodom. Chotár obce je tvorený rovinou, v západnej povodňovej oblasti rieky Váh ešte možno vidieť staré, pôvodné korytá mŕtvych ramien rieky. Nadmorská výška územia je 109-112 metrov nad morom, pričom samotná obec sa nachádza 112 metrov nad morom. Chotár dnešnej obce Vlčany je odlesnený. Z hľadiska podnebia má mierne podnebie.

História obce Vlčany:

Prvé písomné pramene neobsahujú presnejšie údaje o obyvateľoch dediny, s takýmito údajmi sa stretávame až od 14. stroročia. V roku 1316 kráľ Karol Robert vrátil Vlčany Ivankovi, z rodu Szegi, potomkovi niekdajšieho majiteľa, ktorého zavraždili ľudia Matúša Čáka. Majiteľom Vlčian v 15. storočí bol rod Farkas, po vymretí ktorého kráľ Matej v roku 1458 daroval Vlčany Péterovi Nehézovi z Krupej a Péterovi z ,,Bazthe”. Napriek kráľovskému darovaniu menovaní neboli uvedení do majetkov, a preto po novom darovaní majetkový komplex spolu s dedinou Vlčany dostal Péter a György Nehéz. Potomkovia Györgya Nehéza boli majiteľmi obce aj začiatkom 16. storočia . V druhej polovici tohto storočia sa stali majiteľmi obce ich príbuzní, Péter Kéméndy, ktorý bol manželom dcéry Györgya Nehéza menom Potuliána a Ignácz Farkas, ktorý bol manželom Ilony, druhej dcéry Györgya Kéméndyho. V roku 1560 daroval kráľ Ferdinand medzi inými aj majetkový podiel (Krupá, Špačnice, Bohunice, Blatná na Ostrove, Reca, Jatov atď.) Mihályovi Farkasovi, synovi už spomínaného Ignácza Farkasa a dcére Mártona Cselleja. Druhá časť Vlčian zostala majetkom potomkov Pétera Kéméndyho.

Viac histórie: - www.obecvlcany.sk/obec/historia-obce/

Pamätihodnosti obce: - www.obecvlcany.sk/obec/pamatihodnosti-obce/

Služby:

Pondelok: 8:00 - 15:30
Utorok: 8:00 - 12:00
Streda: 7:30 - 17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 8:00 - 15:30

obedňajšia prestávka: 12:00 - 13:00

Tešedíkovo /do r. 1948 Pered/ leží na juhozápadnom Slovensku na území Matúšovej zeme. Obklopené je vodnými tokmi: Váh a Malý Dunaj. Kataster obce susedí s usadlosťami: Diakovce, Žihárec, Hetmín, Kráľov Brod a Dolné Saliby. Mestá ležiace najbližšie k obci: Šaľa /6 km/, Galanta /16 km/ Nitra /34 km/ Obec patrí do okresu Šaľa a do Nitrianskeho samosprávneho kraja.

História

Tešedíkovo patrí medzi najvýznamnejšie lokality v Matúšovej zemi. Názov obce v podobe Pered sa spomína v súpise majetku Pannonhalmského opátstva vyhotovenom magistrom Albeusom v roku 1237 – 1240.Dokument Pannonhalma Podobne ako ďalšie obce v regióne, bolo Tešedíkovo pôvodne kráľovským majetkom, ktorý obývali kráľovskí služobníci. V tejto listine sa názov obce vyskytuje vo forme Purud. Začiatkom 16. storočia časť chotára obce vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, kvôli čomu vznikol vážny spor medzi turčianskym prepošstvom a potomkami svätojurských grófov. Spor musel riešiť kráľ. Obec na krátky čas bola majetkom Ferenca Nyáriho, Istvána Révaya a Ferenca Révaya. Tešedíkovo bolo aj majetkom ostrihomského arcibiskupstva až do roku 1586, kedy kráľ daroval tento majetok jezuitom. Po roku 1605 obec patrila opäť do majetku ostrihomského arcibiskupstva. V 2. polovici 16. storočia obec viackrát ohrozovali Turci. Už v roku 1599 ju čiastočne obsadili. Pod stálu tureckú nadvládu sa však obec dostala po roku 1663, po tom, čo Turci obsadili Nové Zámky.

V tomto období patrila medzi najvýznamnejšie hospodárske usadlosti. Nový rozvoj obce nastal po vyhnaní Turkov v roku 1685, kedy sa začalo nové dosídlenie. Obec bola v roku 1704 opäť územím, na ktorom sa odohrávali vojenské akcie, tentoraz pod vedením Františka II. Rákócziho. Vojaci boli v regióne prítomní s väčšími – menšími prestávkami až do roku 1708. Po vojenských akciách obyvateľov dediny zdecimoval mor a hospodársky vývoj dediny sa začal až po roku 1710. V 2. polovici 18. storočia v jej chotári pestovali lucernu, čo napomáhalo rozšíreniu trojpoľného systému hospodárenia. V 2. polovici 18. storočia Fridrich Kronberg v obci založil továreň na výrobu modrotlače, potrebné farbivo získaval z rastlín. V 18. a 19. storočí obec viackrát zasiahla povodeň a obyvateľstvo zdecimovali aj epidémie cholery v rokoch 1831, 1849 a 1866. Názov obce sa dostal do učebníc dejepisu v súvislosti s revolúciou a bojom o nezávislosť v rokoch 1848 – 1849. 16. júna a 20. – 21. júna 1849 sa na jej území a okolí odohrávali bitky medzi cisárskymi a maďarskými vojskami. Na pamiatku týchto bojov bol postavený v roku 1869 pomník.

Kultúrne pamiatky v obci: - www.tesedikovo.sk/obec-2/kulturne-pamiatky-v-obci/

Aktuality
- www.tesedikovo.sk

Obecné noviny, kalendár
- www.tesedikovo.sk/obec-2/obecne-noviny-kalendar/

Projekty obce
- www.tesedikovo.sk/obecny-urad/projekty-obce/

Služby:

Pondelok: 7:30 - 12:00   13:00 - 16:00
Utorok: 7:30 - 12:00   13:00 - 16:00
Streda: 7:30 - 12:00   13:00 - 16:00
Štvrtok: 7:30 - 12:00   13:00 - 16:00
Piatok: 7:30 - 12:00   13:00 - 16:00

Obec Neded má výbornú geografickú polohu. Vedie tadiaľ štátna cesta, úrodné polia, aj tok rieky Váh pozdĺž celej obce. Obec Neded vznikla v roku 1111 na južnom Slovensku, 80km od Bratislavy, na dolnom toku Váhu medzi mestami Šaľou a Kolárovom. Legenda hovorí, že obyvatelia obce sa zaoberali rybolovom a chovom hospodárskych zvierat a v zimných mesiacoch tkáčstvom a pletiarstvom.

Z ulovených rýb a natkaného plátna museli jednu štvrtinu odovzdať zemepánovi, z čoho vznikla aj prezývka, ktorá je v názve obce. V čase tatársko–tureckého pustošenia sa veľa ľudí usídľovalo aj v tejto obci. V roku 1 710 postihla obec morová epidémia. V 18. stor. sa postupne stavali kostoly, a obyvatelia sa začali zameriavať na rozvoj poľnohospodárskej výroby. V obci sa nachádzajú tri kostoly a jedna modlitebňa. Najstarší kostol je rímsko-katolícky, potom kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, a najmladším je kostol evanjelickej cirkvi. Baptistická cirkev má v obci modlitebňu. Kostoly sa udržiavajú, čoho dôkazom je aj ich terajšia podoba.

Aktuality
- www.neded.sk/aktuality

Podujatia
- www.neded.sk/podujatia

Služby:

Pondelok 7:30 - 16:00
Utorok 7:30 - 14:00
Streda 8:00 - 17:00
Štvrtok 7:30 - 16:00
Piatok 7:30 - 14:00

Úradné hodiny - stavebný úrad:
Pondelok: 7:30 - 16:00

Obec Kráľová nad Váhom sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenskej republiky. Z hľadiska územnosprávneho členenia patrí do Nitrianskeho kraja a okresu Šaľa. Z hľadiska širších územných vzťahov je súčasťou Euroregiónu Váh – Dunaj – Ipeľ. Obec leží na pravom poriečnom vale rieky Váh, severovýchodne od okresného mesta Šaľa vo vzdialenosti približne 3 km smerom na Bratislavu. Reliéf územia je rovinatý s valmi medzi starými ramenami Váhu, nadmorskú výšku má stred obce 121 m a chotár 117 - 121 m. Má nivné a lužné pôdy. Poloha a nížinný charakter územia na ktorom leží sa podieľajú na tom, že patrí medzi najteplejšie a zároveň najsuchšie oblasti Slovenska. Podunajská nížina, na ktorej sa obec rozprestiera, patrí do teplej klimatickej oblasti s priemerom 50 letných dní ročne.

História

Dejiny obce ovplyvňovala rieka Váh. Latinské pomenovanie Vagus znamená blúdiaci, nepokojný, čo značí povahu rieky, ktorá často menila svoje koryto, ovplyvňujúc tým veľkosť územia dediny a život ľudí žijúcich na tomto území. V 11. – 12. storočí rieka vytvorila ostrovček, ktorý v písomných prameňoch nazývajú terra Wag. Prvá písomná správa sa zachovala v dodatku zakladajúcej listiny pannonhalmského opátstva z roku 1002, vydanej uhorským kráľom Štefanom I. Roku 1093 za panovania Svätého Ladislava o tomto území zaznamenali, že má dobrý ovocný sad, 2 jazerá, les, šesť kaplniek a sedem mlynov. Pádu tatárskych hôrd sa stala obeťou aj naša obec. Belo IV. po odchode Tatárov poveril nitrianskeho biskupa Albensa, aby vyhotovil inventár pannonhalmského opátstva. V tomto súpise sa spomínajú aj mená poddajníkov ako: Omoch, Hozug, Cheme, Leurinc.O našej obci je záznam ako o farnosti svätej Alžbety, čiže „Eclessia in honorem betae Elisabeth” V roku 1252 kráľ Belo IV. daroval dedinu novozaloženému Turčianskemu prepošstvu. Treba opraviť tie mylné názory, podľa ktorých naša obec je v písomných prameňoch spomenutá už roku 1113 ako Crali.

Toto pomenovanie sa vzťahuje na obec Horná Kráľová. Bohužiaľ ani písomná správa z roku 1332 spomínajúc osídlenie pod názvom Villa Regis sa nevzťahuje na našu obec ale na obec Magyarkirályfalva v Rumunsku. Po Moháčskej bitke naša obec ostala súčasťou Maďarského kráľovstva. V súpise kláštora pod Znievom z roku 1570 je obec spomenutá ako Kyralfalva. Počas nadvlády Turkov obec patrila k novozámockému vilajetu. Tureckí vymáhači daní obec spomínajú ako Királ Falva. (Medzi daňovníkmi nájdeme mená ako Kelemön János, Tót István, Csíszár György, Bíkis Miklós)

Rozvoj obce

http://www.kralovanadvahom.sk/zo-zivota-obce/rozvoj-obce

Služby: