obec

Primátor/Starosta: Ing. Ján Jenčo
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 057/445 23 21
Mobil: -
Fax: - Web: www.obecpetrovce.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:00 - 12:00   12:30 - 15:30
Utorok: 7:00 - 12:00   12:30 - 15:30
Streda: 7:00 - 12:00   12:30 - 15:30
Štvrtok: 7:00 - 12:00   12:30 - 15:30
Piatok: 7:00 - 12:00   12:30 - 15:30

Prezentácia:

Obec Petrovce sa nachádza na severnej strane úpätia Slanských hôr. Svojou polohou preto Petrovce patria k podhorským obciam. Ležia v malebnom údolí bezmenného horského potoka, vlievajúceho sa do Tople. Horný koniec obce sa upína takmer k okraju Oblíka, zatiaľ čo dolný siaha do vzdialenosti 3 km od južného okraja Hanušoviec. Napriek malej - cca trojkilometrovej vzdialenosti výškový rozdiel medzi nimi je značný. Hanušovce sú v nadmorskej výške 190 m, Petrovce vo výške 310 m n.m. (dolný koniec) a 325 m n.m. (horný koniec obce). 

Z administratívno-správneho hľadiska patria Petrovce, podobne ako mesto Hanušovce, do oblasti Šariša, zatiaľ čo susedné obce – Bystré a Hermanovce ležia už na území Zemplína. Okresným mestom do roku 1960 boli Giraltovce, potom Prešov a od roku 1968 je ním mesto Vranov nad Topľou.  

Spôsobom svojho osídlenia obec predstavuje vretenovitý typ so svojráznou radovou zástavbou. 

Kataster obce Petrovce predstavuje rozlohu 1 370 ha. Z toho je 629 ha poľnohospodárskej pôdy a 669 ha lesnej pôdy. 72 ha pôdy zaberá intravilán obce. Ornej pôdy je 259 ha.   Vlastníkmi pôdy sú prevažne miestni občania, v dôsledku dedenia v niektorých prípadoch i tí, čo v obci nemajú trvalý pobyt. Lesy sú v štátnom vlastníctve a časť o rozlohe 74 ha vo vlastníctve obecného urbariátu. Jeho činnosť bola obnovená vo februári 1994.

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.obecpetrovce.sk/aktuality-petrovce.htm

Služby:

Primátor/Starosta: Ing. Jozef Kočiš
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 057 / 445 23 22
Mobil: 0911 224 106
Fax: 057 / 488 67 61 Web: www.obecpavlovce.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8.00 - 16.00
Utorok: 8.00 - 16.00
Streda: 8.00 - 16.00
Štvrtok: 8.00 - 16.00
Piatok: 8.00 - 16.00

Prezentácia:
-

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Bc. Mária Telepunová
Prednosta/Zástupca starostu: - / Tomáš Baľo
Tel.: 057/447 90 15
Mobil: -
Fax: 057/488 54 20 Web: www.novakelca.ocu.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.30 - 12.00, 12.30 - 15.30
Utorok: 7.30 - 12.00, 12.30 - 15.30
Streda: 7.30 - 12.00, 12.30 - 17.00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 7.30 - 12.00, 12.30 - 13.30

Prezentácia:

Orograficky patrí chotár Novej Kelče do  Ondavskej vrchoviny, ktorá je súčasťou väčšieho horopisného celku – Nízkych Beských (priemerná výška od 350 do 450 m n.m.). V novokelčianskom chotári je najvyššie položený Kamenec (274 m), Mukarina 303 m. Najnižšie položené sú brehy Domaše, vo výške okolo 170 m n.m. Stred obce je 180 m nad morom. 

História obce

Počiatky Kelče možno položiť pred 13. storočie. Obec bola osídlená na domácom (slovenskom) zvykovom práve. Ďalšie obce osídlené v 13.-15. storočí boli na nemeckom alebo valašskom práve. Existencia Kelče sa prvýkrát písomne dokladá v listine uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského zo dňa 6. februára 1404. Z obsahu listiny vyplýva, že Kelča a Breznica existovali dávno pred rokom 1404. Je zrejmé, že boli v rokoch panovania Ľudovíta I. (1342-1382) kráľovským majetkom, obidve boli ním darované šľachticom Matejovi z Hontianskych Nemiec a Demeterovi z Neniniec. Tí dali Kelču a Breznicu výmenou za dediny Darma a Palad v Užskej stolici Petrovi z Perína.

Chýbajú ďalšie listiny, ktoré by umožnili rekonštruovať dejinný vývoj Kelče pred rokom 1342. Perínskovci pochádzali z Perína v Abovskej stolici. Donáciu na túto abovskú obec dostali koncom 13. storočia od kráľa Ondreja III. Začiatkom 15. storočia, už vlastnili Kelču, získali rodový erb.v modrom štíte, na zlatej otvorenej korune medzi dvoma orlími krídlami je strieborná mužská hlava s čiernymi vlasmi, dlhou špicatou bradou a čiernym vrkočom. Ide o tzv. hovoriaci erb s hlavou staroslovanského boha Perúna, viažuceho sa k názvu obce Perín. Celé jedno desaťročie (1483-1492) sa Kelča a ostatné obce stropkovského panstva nachádzali, v dôsledku konfiškácie majetkov Perínskovcov, najprv vo vlastníctve kráľa Mateja a po jeho smrti prešli do rúk jeho syna Jána Korvína. Keď Vladislav II. vrátil skonfiškované majetky Imrichovi z Perína, ten ich roku 1494 dal do zálohy jágerskému biskupovi Tomášovi Bákocovi. Do vlastníctva perínskovcov sa vrátil až v roku 1506.

Nová Kelča leží v južnej časti Nízkych Beskýd v doline Ondavy na východnom brehu vodnej nádrže Veľká Domaša. Nadmorská výška v strede obce je 180 m n. m. a v chotári 170-310 m n. m. Povrch chotára je mierne zvlnená pahorkatina s hladkými svahmi z treťohorného flyšu. Do chotára patrili úze­mia zaplavených obcí Veľká Domaša, Valkov a Petejovce. Je tu uhličitý prameň.

Pamiatky Kelča - Kostol rímskokatolícky barokovo-rokokový z roku 1780 Veľká Domaša - Kostol rímskokatolícky klasicistický z roku 1851 Kúria klasicistická z polovice 19. storočia.

Tradície Hromadná cestná zástavba - z 19. storočia sú zrubové, omazané a obielené domy s maštaľou pod spoločnou valbovou strechou. Ešte v 1. polovici 20. storočia tu vyšívali a tkali plátno.

Viac - http://www.novakelca.sk/-historia

Oznam mesta/obce:

Aktuality a oznamy
- http://www.novakelca.sk/-aktuality
- http://www.novakelca.sk/-oznamy

Zrealitované akcie a projekty
- http://www.novakelca.sk/-zrealizovane-akcie-a-projekty

Plány do budúcnosti
- http://www.novakelca.sk/-plany-do-buducnosti

Služby:

Primátor/Starosta: Ján Fenčák
Prednosta/Zástupca starostu: - / Mgr. Peter Babjak
Tel.: 057/449 32 00, 449 32 60
Mobil: 0905 945 299, 0905 242 766
Fax: 057/449 32 60 Web: www.niznyhrusov.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 07:00 -15:00
Utorok: 07:00 -15:00
Streda: 07:00 -17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 07:00 -15:00

obedňajšia prestávka: 11:00 - 11:30

Prezentácia:

Nižný Hrušov leží v ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny na terasách Ondavy. Nadmorská výška v strede obce je 130 m n. m. a v chotári 105-201 m n. m. Západnú a juhozápadnú časť zväčša odlesneného chotára tvorí aluviálna niva Ondavy a Tople s mŕtvymi ramenami, niva smerom na východ prechádza do Pozdišovskej pahorkatiny.

Legendy a zázračné udalosti, vraj, podmienili vznik a rozvoj niektorých miest a dedín. Pre nedostatok archívnych materiálov nevieme, síce presnejšie - na deň, týždeň, mesiac určiť začiatok súvislého osídlenia, z ktorého vyrastal Nižný Hrušov, nepriame dôkazy však svedčia o tom, že Nižný Hrušov písal svoje dejiny už v dobe Arpádovcov v XIII. storočí. I keď sa vo vlastivednom slovníku obcí na Slovensku, ktorý pripravil encyklopedický ústav SAV v roku 1977 uvádza na 315-tej strane (1254/1366/1753 Kôrivélyes) z rokov 1246 a 1282 je zmienka o Kurthueluse v súvislosti so starobylým hniezdom rodiny Bagath-Radvány. Jagerská kapitula vydala v roku 1327 dekrét, v ktorom je vierohodne opísaný dekrét kráľa Ladislava z roku 1278 v ktorom stojí: "že kráľ Pavlovi Comesovi, ktorý pochádzal z rodiny Bagath-Radvan, dal voľajaké privilégia a následkom tých privilégií, keďže Pavol nemal nádej na potomkov, okrem iných majetkov aj Kurthuelus z roku 1246 rodine Rakovycz (Rakóczy) daroval." Vďaka výpisom z monografie vydanej v roku 1904 na 100. výročie založenia biskupského sídla v Košiciach sa tiež dozvedáme, že Nižný Hrušov je starobylým sídlom rodiny Bogath-Radvány.

Obec je doložená z roku 1254 ako Körtvélyes (1366,1753), neskôr ako Kurthuelus (1282), Kertweles (1447), Nižný Hrussow (1773), Hrušovík (1920), Nižný Hrušov (1927); po maďarsky Alsókörtvélyes.

Všetko o obci: http://www.niznyhrusov.sk/uvod-23/o-obci-1/

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- http://www.niznyhrusov.sk/uvod-23/aktuality/

Hrušovské noviny
- http://www.niznyhrusov.sk/uvod-23/hrusovske-noviny/

Život v obci
- http://www.niznyhrusov.sk/zivot-v-obci/

Služby: