obec

Pondelok: 7.30 - 15.30
Utorok: 7.30 - 15.30
Streda: 7.30 - 15.30
Štvrtok: 7.30 - 15.30
Piatok: 7.30 - 15.30

pondelok: 8.00 - 16.00
utorok: 8.00 - 16.00
streda: 8.00 - 16.00
štvrtok: 8.00 - 16.00
piatok: 8.00 - 16.00

Pondelok: 8.00 - 16.00
Utorok: 8.00 - 16.00
Streda: 8.00 - 16.00
Štvrtok: 8.00 - 16.00
Piatok: 8.00 - 16.00

Pondelok: 7:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 15:30
Streda: 7:30 - 15:30
Štvrtok: 7:30 - 15:30
Piatok: 7:30 - 15:30

Obec Marhaň bola založená na významnej krajinskej ceste, ktorá viedla údolím rieky Tople. Do Marhane ústila spojnica od ďalšej krajinskej cesty vinúca sa údolím rieky Sekčov. V dobových písomných prameňoch sa táto cesta nazývala Marhaňská. Výhodná zemepisná poloha na križovatke dvoch krajinských ciest predurčila sídlisku jeho ďalší vývoj.

V písomnostiach z 13. a 14. stor. sa najčastejšie vyskytuje dedina pod názvom Margonya, čo je maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Margoň. V určitých obmenách sa používaliaj tvary ako: Margana, Margala, Marguna a pod.

Prvá písomná zmienka o obci je donácia kráľa Ladislava IV. z r. 1277, v ktorej daroval Marhaň a ďalšie dediny v Šariši šľachticovi Ottovi z Biebersteinu. V 80 tych rokoch 13. stor. však už obec bola vo vlastníctve šľachtica Jaroslava a jeho synov, ktorí postavili v Marhani kúriu a názov obce používali v prídomku. Majiteľmi obce boli len do r. 1299, kedy ju Jaroslavov syn Mikuláš predal za 200 hrivien striebra Petrovi,synovi Juraja z Drienova. K Marhani patrili vtedy aj obce Lascov a Brezov. V prvej polovici 14. stor. vznikli nové dediny Matovce, Giraltovce a Francovce, čím sa vytvorilo marhaňské panstvo. Šľachtici z Drienova boli vlastníkmi uvedeného panstva do pol. 15. stor., kedy táto vymrela. Od pol. 15. do konca 16. stor. postupne panstvo patrilo šľachticom zo Sečoviec, Šemše, Vernerovcom,Bátoriovcom, Šošovcom a Bornemisovcom. Podľa niektorých starších poľských historikov sa v Marhani narodil Štefan Bátori, sedmohradské knieža a neskorší poľský kráľ.

Marhaň leží v južnej časti Nízkych Beskýd v doline Tople. Nadmorská výška v strede obce je 195 m n. m. a v chotári 180-420 m n. m. Mierne zvlnený povrch chotára tvoria flyšové vrstvy, štvrto­horné náplavy Tople a svahové hliny. Nesúvislý les je v severovýchodnej časti (borovica, buk).

Pamiatky
Kaštieľ z 1. tretiny 19. storočia
Kostol evanjelicky klasicistický z rokov 1811 - 21, prestavaný zo starej modlitebne
Kaplnka neoklasicistická z roku 1890.

Služby: