obec

Primátor/Starosta: Miroslav Fabian
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Alžbeta Dzurillová
Tel.: 053/459 22 21
Mobil: -
Fax: 053/469 90 14 Web: www.klcov.ocu.sk

Úradné hodiny:
Pondelok 7:30 - 12:00 13:00 - 15:30 Utorok nestránkový deň Streda 7:30 - 12:00 13:00 - 15:30 Štvrtok nestránkový deň Piatok 7:30 - 12:00 13:00 - 15:30

Prezentácia:

Obec Klčov leží na rozhraní Levočských vrchov a Hornádskej kotliny medzi Levočou a Spišskou Kapitulou. Poloha Klčova je daná severným okrajom Hornádskej kotliny, kde sa stretáva geologickotektonický lom staršieho Slovenského Rudohoria, bohatého na ložiská medi, ortute a iných kovov a mladšieho Karpatského pohoria. Priemerná nadmorská výška obce je 495 m, niektoré časti chotára dosahujú 700 m nad morom.

Na severe ohraničujú pasienky i ornú pôdu lesy južného okraja Levočských vrchov, kde prevláda z ihličín smrek obyčajný, z listnatých drevín topoľ osikový, breza previsnutá, breza plstnatá, jelša sivá, hrab obyčajný. V starých záhradách Klčova nájdeme slivu Panny Márie. Z južnej strany na Hájiku a na južnom okraji honu Hurka voľne rastie chránený poniklec slovenský a medvedia papučka. V okolitých lesoch sa hojne vyskytuje srnčia zver, jelene karpatské a čierna zver, jazvec, jež a pod., z vtákov jarabica poľná, prepelica poľná, chriašteľ poľný, z plazov a obojživelníkov tu žije užovka, vretenica, viacero druhov jašteríc a žiab. Do katastrálneho územia Klčov patrí aj chránená maloplošná oblasť Hájik.

História:

Klčov patrí k starobylým spišským obciam. Prvá písomná zmienka "villa Kulchuan" pochádza z listiny uhorského kráľa Bela IV. z 15. júna 1258 a naznačuje, že v tom čase bola riadne vyvinutou obcou s vlastným chotárom. Ďalšie tvary jej názvu z neskoršieho obdobia (Kulcfiua - 1263, Kulchuwan-1282, KisKotchwan -1360, Koichwa o 1598, Kolczovv-1773) aj prevzatý nemecký tvar Koitsch a maďarský Koleso, svedčia o tom, že ide pôvodne o slovanskú obec, ktorej názov pochádza od slova "klčovať". Z chotára Klčova sa ešte v 13. storočí oddelili chotáre Rožkoviec a Dolian. Obec patrila k stredne veľkým na Spiši. V roku 1787 tu stálo 36 domov a žilo v nich 238 obyvateľov. Prevažujúcim zamestnaním Klčovanov bolo roľníctvo. V čele obce stál richtár a 1 - 2 prísažní. Riešili drobné priestupky obyvateľov a mali na starosti aj administratívne a daňové záležitosti obce.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

Primátor/Starosta: Božena Cmorejová
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 053 / 459 62 49
Mobil: -
Fax: - Web: -

Úradné hodiny:
-

Prezentácia:
-

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Ondrej Hovančík
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 053 / 469 99 70
Mobil: -
Fax: 053/569 99 71 Web: www.dubrava.ocu.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 15:30
Piatok: 7:30 - 11:30

Prezentácia:
-

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Martina Bednárová
Prednosta/Zástupca starostu: - / Milan Kalafut
Tel.: 053/449 21 80
Mobil: -
Fax: - Web: www.domanovce.ocu.sk/sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 12:00 12:30 - 16:00

Utorok: 8:00 - 12:00 12:30 - 16:00

Streda: 8:00 - 12:00 12:30 - 17:00

Štvrtok: 8:00 - 12:00 12:30 - 16:00

Piatok: 8:00 - 12:00 12:30 - 15:00

Prezentácia:

Domaňovce sa nachádzajú na strednom Spiši, blízko miest Levoča, Spišská Nová Ves, 5 km na juhozápad od Spišského hradu a Spišskej Kapitule. Rozloha obce je 1283 ha, s počtom obyvateľom čisto slovenského pôvodu je v strede medzi spišskými obcami. Domaňovce majú jednu zvláštnosť, sú pekne usporiadanou dedinou. Vyše 230 domov je v dvoch radoch okolo hlavnej cesty v dĺžke 1 km a v dvoch radoch okolo potoka, tečúceho stredom obce. Obec Leží na spojnici dvoch hlavných cestných ťahov Spišská Nová Ves – Krompachy a Levoča – Spišské Podhradie. Poloha obce je výhodná z hľadiska ekonomicko-dopravného a tiež má význam pri rozvoji cestovného ruchu a turizmu. Domaňovce majú vybudovaný TKR, plynofikáciu (od roku 1996) a rozostavanú ČOV a kanalizáciu. Taktiež obec ponúka možnosti na IBV. Budova obecného úradu so spoločenskou sálou, obchodom a pohostinstvom je pod jednou strechou. Domaňovce možno zaradiť k najstarším obciam na Spiši.

Stopy siahajú až do polovice 2. tisícročia pred Kristom. Archeologickým výskumom sa totiž zistilo rozsiahle sídlisko ľudí z doby bronzovej, z mladšej doby rímskej, z doby veľkomoravskej, našli sa stopy aj po osídlení Slovanov. Nálezy svedčia o tom, že domaňovský chotár bol oddávna vyhľadávaný ľuďmi rôznych kultúr a najneskôr od 9.storočia neprerušene bol obývaný Slovanmi. Najstaršia zmienka sa vyskytuje v listine uhorského kráľa Bela IV. z 15.júna 1258. Uvádza sa v nej, že kráľ daroval bratom Geubulinovi a Termanovi 4 poplužia zo zeme zvanej Nadosth (Trsťany), ktoré kedysi dal do vlastníctva slovanským hosťom. Pri vytýčení chotára tejto zeme, na ktorej vznikli neskôr Bugľovce, sa spomínajú aj Domaňovce ako obec (villa Daman). Z listiny je zrejmé, že chotár domaňovský už bol v tom čase vytýčený, keďže sa pri metácii uvádajú dva hraničné kamene oddeľujúce chotár Domaňoviec a Trsťan.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: