obec

Pondelok: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30
Streda: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30
Štvrtok: 7:30 - 12:00   12:30 - 15:30
Piatok: 7:30 - 12:00   12:30 - 14:00

Podhorany ležia v severnej časti Popradskej kotliny. Stred obce sa nachádza v 598 m.n.m. Dominantu obce tvorí katolícky kostol sv. Martina, kde v najstaršej písomnej zmienke o Podhoranoch /Maldúre/ z roku 1297 sa uvádza, že už v tomto období mali Podhorany svoj kostol a kňaza. Kostol bol zrekonštruovaný v roku 1616, zrejme v tomto období bol doplnený renesančnou vežou. V obci sa nachádzal drevený evanjelický kostol, ktorý bol predaný do skanzenu v Martine ako národná kultúrna pamiatka. V roku 1924 sa začalo s výstavbou nového evanjelického kostola. Z pôvodného kostola bol prevezený luster a organ.

História obce

Prvé archeologické prieskumy boli uskutočnené v posledných desaťročiach minulého storočia miestnymi bádateľmi. Sporadický výskum pokračoval aj medzi svetovými vojnami. Obyčajne išlo len o získanie efektnejších nálezov. Pri popisovaní nálezov v kežmarskom múzeu bolo zistené, že v údolí rieky Poprad bolo hustejšie praveké osídlenie. Nálezy L. Bánesza z Archeologického ústavu v Nitre z roku 1959 potvrdili osídlenie územia obce pravdepodobne už v období mladšieho paleolitu / 45 000-8 500 pred n.l./, počas ktorého ľudská spoločnosť prekonala prechod od prvobytného stáda k rodovému zriadeniu - matriarchátu. Paleolitický človek sídlil v jaskyniach, previsoch, chatrčiach a aj pod holým nebom. V roku 1959 bolo v Podhoranoch objavené nálezisko štiepanej industrie, ktoré sa nachádzalo nad železničnou stanicou, na južných svahoch kopca "Šipkovec" /kóta 651,7/ naľavo od hradskej smerom do Podolínca. Kamenné artefakty ležali na povrchu bez keramického materiálu. Našiel sa tu čepeľovitý úštep z hnedého radiolaritu a radiolaritové klínové rydlo bočné, kombinované s ďalším rydlom. Ďalší zelenavošedý čepľovitý úštep bol opatrený na ľavej hrane jemnou retušou. Najvýznamnejším nálezom je malá radiolaritová hnedá čepieľka s jemnou retušou pri pravej terminálnej časti a s drobnou úžitkovou retušou v strede ľavej spodnej časti. V strede čepieľky sú dva protiľahlé vruby, ktoré súvisia zrejme s funkčnou stránkou tohoto typu a slúžili k uľahčeniu pripevnenia hrotu strely na drevenú rúčku. Hrotíky s malými preškrteniami sa objavujú v mladšom paleolite a sú datované obvykle do würmu 3. Nálezy zo Starej Ľubovne a Podolínca, vykonané v tom istom roku, boli veľmi podobné a nájdené artefakty sa nedali s určitosťou datovať. Štiepaná industria nebola sprevádzaná keramikou ani brúsenými kamennými a kostenými nástrojmi.

Nech naše deti s láskou spomínajú nielen na svojich rodičov, ale aj na svoju rodnú obec v ktoromkoľvek kúte sveta.

Najstaršia písomná zmienka z roku 1297. Pôvodne nemecká obec s názvom MALDUR. V súčasnosti je v obci 1945 obyvateľov, ktorej súčasťou sú aj Rómovia. Pôsobí tu MŠ, ZŠ 1 – 4 ročník. Je vybudované zdravotné stredisko. Medzi kultúrne pamiatky patria, katolícky kostol sv. Martina z 13. storočia.

Aktuality
- www.maldur.sk/aktuality/aktuality/

Realizované prejekty
- www.maldur.sk/obec-2/realizovane-projekty/

Služby:

Pondelok: 7.00 - 15.00
Utorok: 7.00 - 15.00
Streda: 7.00 - 17.00
Štvrtok: 7.00 - 15.00
Piatok: 7.00 - 13.00

Pondelok: 7:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 15:30
Streda: 7:30 - 16:00
Štvrtok: 7:30 - 15:30
Piatok: 7:30 - 13:00

Obec vznikla pravdepodobne v 13. storočí. Bola to pohraničná obec a je doložená z roku 1251 ako Zolok, neskôr ako Zlauckfolua (1347), Villa Sancti Michaelis (1361), Kyszalok (1431), Slawkndorff (1449), Malý Slavkov (1920); maďarsky Kisszalók; nemecky Kleinschlagendorf. Obec patrila medzi poddanské obce Kežmarku. V roku 1787 mala 38 domov a 316 obyvateľov, v roku 1828 mala 59 domov a 434 obyvateľov. Dodnes si zachovala poľnohospodársky charakter. V obci Vznikli Jednotné roľnícke družstvá a semenársky Štátny majetok, neskôr Družstevný podnik pre chov hydiny. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch na okolí.

Malý Slavkov leží uprostred Popradskej kotliny na východnom úpätí Vysokých Tatier a na terasovitom ľadovcovoriečnom kuželi. Nadmorská výška v strede obce je 625 m n. m. a v chotári 620 – 803 m n. m. Plochý, mierne zvlnený povrch chotára tvorí centrálnokarpatský flyš, pokrytý mocnou vrstvou spraše. V severnej časti je súvislý ihličnatý les. Má hnedé lesné tmavé, illimerizované v zníženinách nivné oglejené pôdy s močiarovou vegetáciou.

Pamiatky
Kostol rímsko-katolícky klasicistický zo začiatku 19. storočia, postavený na starých základoch; reliéf neskororenesančný z konca 17. storočia

Služby: