obec

Primátor/Starosta: Eduard Baláž
Prednosta/Zástupca starostu: - / PhDr. DRUSKA Miroslav
Tel.: 056 / 647 12 16
Mobil: 0905 981 026
Fax: 056 / 647 12 16 Web: www.obeclucky.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7,30 - 15,30
Utorok: 7,30 - 15,30
Streda: 7,30 - 15,30
Štvrtok: 7,30 - 15,30
Piatok: 7,30 - 15,30

Prezentácia:
-

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Marek Miker
Prednosta/Zástupca starostu: - / Radko Mihaľo
Tel.: 056/647 22 04
Mobil: -
Fax: - Web: www.obeclaskovce.sk

Úradné hodiny:


Prezentácia:

Laškovce ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, vedľa riečky Duša, v nadmorskej výške okolo 116 m.n.m.

Gréckokatolícky kostol Nanebovzatia P. Márie,  barokovoklasicistický z 80-tych rokov 18. storočia. Obnovený a rozšírený bol v roku 1922. Je to jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Priestory sú kryté drevenou korýtkovou klenbou.

História

Prvá písomná správa o dedine ako časti dedičných majetkov šľachticov z rodu Bogatradvan, je z roku 1310. Od 14. do konca 17. storočia ju pravidelne zapisovali pod názvom Lask. Názov nemá maďarskú koncovku – falu – telek a pod., ktorá by dosvedčovala zemiansky pôvod názvu a osady z 13. storočia. Názov je teda starší a tvar Lask bol maďarskou podobou staršieho pádového tvaru slovenského názvu Lašky, alebo slovenský názov korenil v osobnom mene Laška. Archeologické, historické a jazykovedné pramene a poznatky svedčia, že laškovské sídlisko jestvuje od 10. storočia. Od 13. storočia patrili Laškovce Bogatradvanovcom, najmä vetve z Monoku, ktorá ju vlastnila aj v 16. storočí. Laškovské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 1,5 porty.

Štyrom domácnostiam tiahnúce kráľovské vojsko vypálilo obydlia a tri domácnosti si stavali nové domy, preto daň neplatili. Okolo roku 1580 postihla dedinu neznáma pohroma, lebo sedliaci roku 1582 daň neplatitli. V roku 1600 malo sídlisko deväť obývaných poddanských domov. Na prelome 16. a 17. storočia boli Laškovce malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. V 17. storočí laškovské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 zdanili sedliakov, ale aj želiarov spolu od 1,25 porty, v roku 1635 iba od štvrť a osminy porty. Laškovce boli malou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 mali päť, v roku 1720 už sedem poddanských domácností.

Oznam mesta/obce:

Obecné noviny

http://www.obeclaskovce.sk/noviny.htm

Služby:

Primátor/Starosta: Ing. Martin Hvižďak
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Dušan Zajac
Tel.: +421 56 659 62 52
Mobil: -
Fax: - Web: www.ubrez.ocu.sk

Úradné hodiny:

pondelok, streda a piatok 7:30 - 12:00, 12:30 - 15:30

utorok a štvrtok - nestránkové dni súrne

matričné prípady na tel. čísle: 0918 540 748

Prezentácia:

Obec Úbrež sa nachádza v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny na rozhraní Podvihorlatskej pahorkatiny a Závadskej tabule 3 km východne od Zemplínskej šíravy ! Obcou prechádza cesta 3. triedy, spájajúca hlavnú cestu Michalovce - Sobrance s čarokrásnym prírodným jazerom Morské oko vo Vihorlatských vrchoch. Nadmorská výška v strede obce je 130 m, v chotári sa pohybuje od 112 do 182 m n.m. Do katastrálneho územia obce s rozlohou 1716 ha patrí 739 ha polí, 48 ha pasienkov, 28 ha vinohradov a v severnej časti sa nachádza listnatý les - zvernica Karna o rozlohe 315 ha. Intravilán obce má rozlohu 586 ha, s počtom obyvateľov 673 (k 1.1.2010) je to štvrtá najväčšia obec okresu Sobrance.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

Primátor/Starosta: Marián Hric
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Michal Ondo
Tel.: 056/659 02 10
Mobil: -
Fax: - Web: www.obeczahor.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 – 11:30   12:00 - 15:30
Utorok: 7:30 – 11:30   12:00 - 15:30
Streda: 7:30 – 11:30   12:00 - 16:30
Štvrtok: 7:30 – 11:30   12:00 - 15:30
Piatok: 7:30 – 11:30   12:00 - 14:30

Prezentácia:

Polohopis
Leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na pravobrežnom agradačnom vale Uhu. 

Časti obce
Odvodené od zaužívaných pomenovaní - nie sú oficálnym pomenovaním ale používajú sa v hovorovej reči miestnych obyvateľov.
Sú to: „Stary valal“, „Novy valal“, „Nižny konec“, „Vyšny konec“, „Taňa“, „Žarov“.

Vodné toky
Najbližším vodným tokom je rieka Uh, vzdialená od obce južným smerom približne 2 km. Rieka Uh pramení v oblasti stretu troch štátov (severovýchodný cíp SR) - Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Rieka Uh sa vlieva za obcou Pavlovce nad Uhom do rieky Laborec. V minulosti obcou pretekal miestny potok, ktorý sa občas strácal (vysýchal) počas horúcich a suchých letných dní. 

Vodné plochy
Najbližšou vodnou plochou k obci Záhor je „Čarny potok“ (názov používaný miestnymi obyvateľmi), z ktorého kedysi pramenil aj miestny potok pretekajúci obcou. 

Symboly obce
Erb Heraldická komisia pri Ministerstve vnútra SR schválila erb obce - jeho podoba bola odvodená od odtlačku pečate z druhej polovice XIX. storočia (v modrom štíte je nad zlatou hviezdou umiestnené strieborné, trojuhlými pätkami ukončené písmeno Z, prevýšené je zlatou bordúrou červenej kniežacej koruny bez kríža).

História
Obec Záhor leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na pravobrežnom agradačnom vale Uhu. Obec vznikla v roku 1326. V roku 1427 mala viac ako 12 port. Patrila Komoróciovcom, neskôr Barkóciovcom, Beréniovcom. V 18. storočí sa útekmi poddaných značne vyľudnila. V roku 1715 mala 9 domácností, v roku 1928 bolo v obci 69 domov a 642 obyvateľov. V roku 1832 bol v obci cukrovar. Do 20. storočia vlastnili tunajšie majetky Aponiovci. V rokoch 1939-1944 bola obec súčasťou Maďarska. 

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.obeczahor.sk/-aktuality

Služby: