obec

Hatalov leží uprostred Východoslovenskej nížiny, na vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 103 m. Na poli medzi Hatalovom a Žbincami sa našiel črep slovienskej keramiky z 9.-10. storočia. Prvá písomná správa o Hatalove je z roku 1326. Hatalov zapisovali od 14. storočia pravidelne pod názvom Gatal, od 16. storočia Gataly, zriedkavejšie v stotožňujúcom spojení tohto názvu s názvom Nižný Žbiniec. Názov Gatal bol pôvodným slovenským názvom, nepochybne totožným s osobným menom, ktorý vznikol pred 12. storočím, teda pod zmenou hlásky g na h v slovenčine. Stotožňovanie názvu Hatalova s názvom Nižné Žbince svedčí o tom, že hatalovské sídlisko založili neskôr ako žbinské, lebo Žbince až v 16. storočí výnimočne pomenúvali názvom Vyšné Žbince. Z archeologických, jazykovedných prameňov vyplýva, že hatalovské sídlisko jestvovalo pred 12. storočím, možno už v 9. - 10. storočí. Počas väčšiny 14. storočia Hatalov vlastnili šľachtici z rodu Ákoš, ktorým patrili aj blízke Pozdišovce. V 15. až 17. storočí Hatalov patril miestnym zemanom.

Hatalovské sedliacke domácnosti, okrem richtárovej, boli v roku 1567 zdanené od troch a v roku 1582 od piatich port. V roku 1600 malo sídlisko 16 obývaných poddanských domov, jednu - dve kúrie tamojších zemanov, kostol, faru, školu. Na prelome 16. a 17. storočia bol Hatalov stredne veľkou dedinou s poddanským, zemianským i farským obyvateľstvom. V 17. storočí hatalovské sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich, čo sa výrazne prejavovalo aj v znižovaní ich zdanenia. V druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia obyvatelia sídlisko opúšťali a vymierali. V období okolo rokov 1715 až 1720 dedina Hatalov nejestvovala.

Obec ma na základe archívnych údajov, ktoré získala z archívu v Maďarsku,  doklad v ktorom sa uvádza, že osada sa spomína v roku 1278, keď bola majetkom zemana Gothala. Patrila viacerým zemanom. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Gothalovci sa zapojili do roľníckeho povstania v roku 1831. V 19. až 20. storočí už vlastnili tunajšie majetky a liehovar Widderovci. Od 19. storočia bol v prevádzke parný mlyn. Z roku 1864 pochádza aj obecná pečať s motívom, ktorý vierohodne vystihuje samotný charakter obce.