obec

Primátor/Starosta: Slavomír Zahornadský
Prednosta/Zástupca starostu: Mgr. Nikola Zvalená / Mgr. Zuzana Lesňáková
Tel.: 053/429 95 17
Mobil: 0907 922 064, 0917 248 597, 0915 787 883
Fax: - Web: www.letanovce.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:00 - 12:00  13:00 - 15:00
Streda: 7:00 - 12:00   13:00 - 17:00
Štvrtok: 7:00 - 12:00   13:00 - 15:00
Piatok: 7:00 - 12:30

Prezentácia:

Letanovce ležia v západnej časti Hornádskej kotliny prevažne na brehoch potoka Brusník a na severných svahoch Slovenského raja. Nadmorská výška v strede obce je 511 m n. m., v chotári 500 - 1058 m n. m. Severnú časť chotára s jednotvárnym povrchom zaberá Hornádska kotlina z pieskovcovo-ílovcového súvrstvia treťohorného flyšu, južnú s pestrým a silne členitým povrchom Slovenského Rudohoria z druhohorných vápencov. Priemerná ročná teplota je 6 °C, ročný úhrn zrážok okolo 600 - 700 mm. Chotár odvodňuje rieka Hornád s potokmi Brusník a Sihoť. Odlesnená kotlinová pahorkatina má hnedé lesné pôdy, južná časť má smrekové lesy s prímesou buka a jedle. Na vápencových bralách rastie vzácne rastlinstvo chránenej krajinnej oblasti Slovenského Raja, na plošine Glac je Medvedia jaskyňa.

História obce

Je to jedna z veľmi starých obci Spiša. Veď v jej blízkom okolí bolo pomerne husté praveké osídlenie veľké­ho významu. Akiste preto sa Letanovce dostávajú, zdá sa, že už v 12. storočí, medzi obce patriace k hradnému panstvu Spiš. Pozornosť sa na Letanovce obrátila po odchode Tatárov z toho dôvodu, že skaly v ich chotári pomohli zachrániť pred Tatármi značnú časť obyvateľstva Spiša. Preto, keď kráľ Belo IV. dával do poriad­ku pozemkové vlastníctvo na Spiši, daro­val Cirkví, teda konkrétne spišskému pre­poštovi a kostolu sv. Martina na Spiši via­ceré územia, medzi nimi nedostavaný Marcelov hrad (Zelená hora a obce Letanovce a Arnutovce. Stalo sa to 7. októbra 1250. To je aj najstaršia zmien­ka o Letanovciach, ktorá sa zachovala na pergamene a ňou Letanovce vstupujú do histórie. Odvtedy sa Letanovce často spomínajú, obyčajne v súvislosti s majet­kovými transakciami alebo spormi. Tá istá listina bola potvrdená ešte v rokoch 1269, 1278 i 1279.

Prečo bolo treba ťoľkorát prehlásiť kráľovskú listinu z roku 1250 za platnú? Pretože v tomto období sa vytvárali spišské mestá, založené na základe výsad nemeckých hostí. Susedným mestom Letanoviec boli Hrabušice, ktoré po stáročia zazerali na letanovský chotár. Susedmi Letanoviec boli aj kopijnícke obce, ktoré sa tiež dotvárali. V susedstve bolo aj pomerne veľké Štiavnické opátstvo cistercitov. Bohatstvo lesov a chotára by sa každému boli hodili. V roku 1281 nastáva vo vlast­níctve Letanoviec zmena, ktorá potom ostala v platnosti niekoľko storočí. Spišský prepošt Mutimír daroval polovicu dôchodkov z Letanoviec a Arnutoviec Spišskej kapitule. Tak sa o vlastníctvo Letanoviec rozdelili prepošt s kapitulou.

Viac histórie: - www.letanovce.sk/historia-obce
Osobnosti obce: - www.letanovce.sk/osobnosti

Oznam mesta/obce:

Ako vybaviť?
- www.letanovce.sk/obecny-urad/ako-vybavit

Aktuality z obce
- www.letanovce.sk/aktuality

Zdravotné stredisko
- www.letanovce.sk/zdravotne-stredisko

Služby:

Primátor/Starosta: Jozef Rabatin
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Roman Bandžuch
Tel.: 053 / 447 28 00
Mobil: 0910 981 705
Fax: 053 / 429 75 52 Web: www.kalava.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:00 - 15:00
Utorok: 7:00 - 15:00
Streda: 7:00 - 15:00
Štvrtok: 7:00 - 15:00
Piatok: 7:00 - 15:00

Prezentácia:

Obec Kaľava existovala už v 13. storočí, hoci sa v písomných prameňoch objavuje ako obec (possesio) až začiatkom 14. storočia. Prvýkrát to bolo v listine Spišskej kapituly z 2.mája 1300, v ktorej si komes Eugen, syn Jána z Richnavy, so svojím synom Jánom a komesom Štefanom, synom Petra zo „Zeek“, podelili majetok s komesom Dušanom, synom Zadara a jeho synom Mikulášom zo Žehry. Medzi obcami, ktoré pripadli Eugenovi boli aj Kaľava (Kaloua). Neskôr sa Kaľava v dokumentoch vyskytuje pod nasledovnými názvami: Kalyawa (1301), Caloy (1311), Kalew (1316), Kaliua (1322), Kalwa (1350), Kalyava (1713), Kalava (1808), Szepeskárolyfalva (1907). Hoci Vencko pôvod názvu obce vidí v nemčine (Kahl Au t. j. plešivý háj), zdá sa, že pôvodné obyvateľstvo i názov obce je slovanského pôvodu. Kaľava teda bola do polovice 15. storočia súčasťou richnavského hradného panstva, ktoré bolo majetkom rodu Žehranský (Zsigray). Keď rod vymrel, jeho rozsiahly majetok s obcami Žehra, Harichovce, Granč-Petrovce, Oľšavka, Dúbrava, „Szék“, Vojkovce, Kaľava, Ľudovítov dvor, Krompachy, Richnava, Kľuknava, Poproč, Margecany a Oľšavica as dostal pod Spišský hrad (okolo roku 1453). Neskôr (1464) Spišský hrad s obrovským domíniom pripadol ako donácia od kráľa rodu Zápoľský. Po nich sa dedičnými župami na Spiši a majiteľmi spišského domínia stali Turzovci (1531-1636) a po nich Čákiovci (1638-1848). Pravda, na kratší čas sa niektoré obce mohli dostať ako záloh inému zemepánovi. Tak to bolo aj v prípade Krompách a Kaľavy v 70. rokoch 17. storočia, keď patrili Tököliovcom z Kežmarku.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

Primátor/Starosta: Anna Frankovičová
Prednosta/Zástupca starostu: - / Igor Štrauch
Tel.: 53/42 98 617
Mobil: 0911 650 195
Fax: - Web: www.iliasovce.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 12:00   13:00 - 16:00
Utorok: 8:00 - 12:00   13:00 - 15:00
Streda: 8:00 - 12:00   13:00 - 17:00
Štvrtok: 8:00 - 12:00   13:00 - 16:00
Piatok: 8:00 - 12:00   13:00 - 13:30

Prezentácia:

Obec sa nachádza v severozápadnej časti Hornadskej kotliny v doline Iliašovského potoka. Susedí s obcami Arnutovce, Dlhé Stráže, Dravce, Harichovce, Kurimany, Smižany, Spišská Nová Ves, Spišský Štvrtok.

Rozprestiera v severozápadnej časti Hornádskej kotliny v doline Iliašovského potoka. Má veľmi peknú polohu, leží v strede medzi dvoma okresnými mestami, Spišská Nová Ves a Levoča. Patrí do Košického kraja, hoci malá časť Iliašovského územia leží v Prešovskom kraji.

Nachádza sa tu už zaniknutý bizarný rokokový park Sans-Souci, kde v rokoch rozkvetu 1775-1806 chceli Štefan Csáky s manželkou vytvoriť „útulok filozofie, krásneho umenia, pokoja a slobody“. Finančný úpadok ho prinútil objekt likvidovať, takže letohrádky, množstvo drobnej architektúry, a podobne, zmizli bez stopy.

V roku 1940 bol počet obyvateľov okolo 675, v roku 1991 už 930. Pri poslednom súpise obyvateľov bolo 644 katolíkov a 290 evanjelikov, 1  gréckokatolíík 17 bez vyznania a 10 nevedeli, čím sú. Obyvateľstvo v súčasnosti pracuje v rôznych odvetviach, v poľnohospodárstve, v priemyselných podnikoch, v rozvíjajúcom sa súkromnom sektore. 

História obce - www.iliasovce.sk/historia

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.iliasovce.sk/aktuality

Služby:

Primátor/Starosta: Ľubomír Kačír
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 053 / 449 41 03
Mobil: 0903 624 640
Fax: 053 / 449 41 03 Web: www.hnilcik.ocu.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.00 - 15.30
Utorok: 7.00 - 15.30
Streda: 7.00 - 15.30
Štvrtok: 7.00 - 15.30
Piatok: 7.00 - 15.30

Prezentácia:
-

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.