Hrady a zámky

Tel.: 053/4541 336 hrad, 053/4512 786 SNM-Spišské múzeum Levoča
Mobil: 0904 564 290
Fax: 053/4512 824
E-mail: unesco.spis@gmail.com
Web: www.spisskyhrad.com

Prevádzka:

1.5. - 31.10. otvorené, 1.1. - 30.4. zatvorené, 1.11. - 31.12. zatvorené

Otváracie hodiny Po-Pi: december – marec ZATVORENÉ (od 7. marca OTVORENÉ DENNE 09:00 – 15:00) máj – september OTVORENÉ DENNE 09:00 – 18:00 (apríl, október 09:00 – 16:00, november 10:00 – 15:00)
Otváracie hodiny cez víkend:

Poloha:

Služby:

- prehliadku hradu je možné absolvovať v slovenskom, anglickom alebo nemeckom jazyku - nočné prehliadky hradu

Možnosti športového vyžitia:

Je tu možnosť turistiky v neďalekých kopcoch a národnej prírodnej rezervácii Dreveník.

Možnosti wellness:

-

V zariadení sa možno dohovoriť:

anglicky, nemecky

Vzdialenosti:

Spišská Kapitula 6 km, Spišské Podhradie 4 km, Žehra 3 km, Levoča 19 km, Gelnica 33 km, Spišská Nová Ves 29 km

Popis zariadenia:

V roku 1993 bol Spišský hrad a pamiatky okolia zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Do tohto súboru pamiatok patrí okrem hradu, Kostol Ducha Svätého v Žehre, Spišská Kapitula so Spišským Podhradím a chránené travertínové územia Dreveník a Sivá Brada. V roku 2009 bol tento zápis rozšírený o Levoču a dielo Majstra Pavla. Oficiálny názov celej lokality teraz znie Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

Svetové dedičstvo na Spiši reprezentuje jedinečný súbor kultúrnych a prírodných pamiatok. Spišský hrad, Kostol Ducha Svätého v Žehre a Spišská Kapitula so Spišským Podhradím sú jeho súčasťou od roku 1993. Zasadené do travertínovej krajiny s chránenými územiami Dreveníka a Sivej Brady vytvárajú nezabudnuteľné scenérie. Tento stredoveký urbanistický celok kultúrnej krajiny Spiša od roku 2009 neodmysliteľne dopĺňa i staré mesto Levoča s dielom Majstra Pavla. Odtiaľ aj logo našej stránky. Štylizovaný kvet s piatimi lupeňmi je jednak symbolom vzácnej miestnej flóry a fauny, jednak predstavuje výnimočných šesť lokalít UNESCO na Spiši.

Oznamy:

SNM – Spišské múzeum v Levoči, správca Spišského hradu, oznamuje, že od 7. marca 2015 je Spišský hrad pre verejnosť opäť otvorený. Navštíviť ho môžete denne od 9:00 do 15:00 hod. (posledný vstup). Bližšie informácie získate na telefónnom čísle 053 451 27 86 (centrála múzea v Levoči) alebo na čísle 053 454 13 36 (infocentrum na Spišskom hrade).

Prístupné je stredné, dolné aj horné nádvorie, ale bez muzeálnej expozície. Základné vstupné je vo výške 3,00 eur, zľavnené 2,00 eur (deti, študenti, dôchodcovia). Deti mladšie ako 6 rokov majú vstup zdarma. V rámci vstupného je možné fotografovať a filmovať. Sprievodcovské služby sa neposkytujú. Parkovisko z východnej strany (od obce Žehra) je bezplatné. Prvú nedeľu v mesiaci je vstup do hradu vždy zdarma (viac tu).

Tel.: -
Mobil: -
Fax: -
E-mail: -
Web: -

Prevádzka:

Hrad je voľne prístupný.

Otváracie hodiny Po-Pi:
Otváracie hodiny cez víkend:

Poloha:

Služby:

-

Možnosti športového vyžitia:

Možnosť turistiky v bližšom i širšom okolí hradu.

Možnosti wellness:

-

V zariadení sa možno dohovoriť:

-

Vzdialenosti:

Nové Mesto nad Váhom 5 km

Popis zariadenia:

Čachtický hrad smutne preslávila grófka Alžbeta Báthoryová svojou krutosťou. Pôvodne gotický strážny hrad z prvej polovice 13. storočia, prestavaný a rozširovaný v 15. a 17. storočí spustošili v roku 1708 vojaci Františka II. Rákociho, dnes sú z neho len ruiny. V obci Čachtice sa nachádza gotický kostol z konca 14. storočia, gotická kaplnka zo 14. storočia, renesančný kaštieľ z roku 1668, renesančná kúria zo začiatku 17. storočia. V kaštieli je múzeum.

Čachtický hradný vrch bol obývaný už v dobe predhistorickej. Svedčia o tom nálezy rôznych predmetov vykopaných priamo na nádvoriach hradu alebo v blízkosti hradieb. Hrad sa vypína na dolomitovom kopci nad obcou Višňové. Prvá písomná zmienka o hrade sa zachovala z roku 1276, keď patril medzi kráľovské pohraničné pevnosti. Jadro hradu bolo na najvyššej časti kopca. Pôvodne mal jednu vežu, ktorá zo severovýchodnej strany bola vysunutá a z tejto strany nahrádzala hradby.Ostatné časti boli obohnané hradbami, na vrchu zubovitými. V prostriedku hradu bol malý dvor s niekoľkými obytnými a skladištnými budovami. Vchádzalo sa jedinou bránou, ktorá bola na západnej strane.

Hradu ako kráľovského majetku sa zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti ho opäť spravovali kráľom poverení kasteláni. Ďalší mocný oligarcha Ctibor I. z Beckova hrad aj s panstvom získal v roku 1392 darom od kráľa Žigmunda. Ctibor sa stal najbohatším feudálom Uhorska, v jeho majetku bolo 15 hradov. Sám sa nazýval “ Dominus Vagi “ / pán Váhu /.Ctibor I. zomrel v roku 1414 a majetok po ňom zdedil jeho syn Ctibor II. Ten bol kapitánom Považia a neskôr hlavným kapitánom vojska bojujúceho proti husitom, županom Nitrianskej stolice.Ctibor a potom jeho syn hrad držali do roku 1434.

V tej dobe bola na hrade postavená druhá veža a kaplnka. Tieto stavby boli už mimo pôvodného hradného opevnenia, preto bol hrad rozšírený o ďaľšie nádvorie, ktoré bolo uzavreté opevňovacími múrmi. Zo západnej strany bola vykopaná hlboká priekopa.Múr medzi hlavnou vežou a kaplnkou bol nadstavaný a k nemu boli pristavené obývacie a skladovacie miestnosti, pod nimi boli vybudované väznice. Aj po rozšírení mal hrad len jednu bránu, ktorá bola obrátená k východu.

V roku 1436 kráľ Žigmund daroval hrad svojmu prívržencovi, taverníkovi Michalovi Orságovi (Ország). Michal Orság sa za Mateja Korvína stal palatínom a získal ďaľšie výsady, ktoré podnietili obchodný život a hospodársku prosperitu panstva. Ďaľší príslušník rodiny Orságovcov František v roku 1510 vymohol aj od Vladislava II. potvrdenie o oslobodení Čachtíc od daní.Poslednými členmi tohto rodu boli Ladislav, župan v stoliciach Novohrad a Heveš, a jeho syn Krištof, ktorý sa stal krajinským sudcom. Pretože zomrel v roku 1567 bez potomkov, čachtické panstvo s hradom prešlo ako korunný majetok do rúk panovníka.

Panovník Maximilián I. hrad aj panstvo dal 4. apríla 1569 do zálohu Uršule Kanižajovej /Kanizsai/, vdove po Tomášovi Nádašdym, a jeho synovi Františkovi Nádašdymu za 50 000 zlatých. František Nádašdy, už ako veliteľ preddunajských vojsk, dostal Čachtice pre seba i pre svojich potomkov do trvalého vlastníctva až 22. augusta 1602, pričom k záložnej sume ešte priplatil 36 000 zlatých. Pretože František Nádašdy 4. januára 1604 zomrel, Čachtický hrad aj s panstvom zdedila jeho vdova Alžbeta Báthoryová. Čachtický hrad sa stal známym najmä zásluhou čachtickej panej Alžbety Báthoryovej. Alžbeta Báthoryová, ovládaná ukrutnou vášňou sadizmu, dopustila sa zločinov, ktoré v Uhorsku, a nielen tam, dovtedy, ale ani potom nemali obdoby. Medzi jej obeťami boli prevažne mladé dievčatá a ženy bez ohľadu na ich pôvod a národnosť. Jej prítomnosť znamenala nebezpečenstvo smrti prakticky pre hociktoré dievča či mladú ženu, a to nielen na jej panstvách a majetkoch, ale na každom mieste, kadiaľ jej povozy prechádzali. Tieto zločiny páchala dokázateľne celé štvrťstoročie, a to v rokoch 1585 – 1610. Po odhalení jej zločinov bola Alžbeta Báthoryová odsúdená na doživotný pobyt na Čachtickom hrade, ktorý nemohla za nijakých okolností opustiť, kde aj 21. augusta 1614 zomrela. Po jej smrti zdedili majetok jej deti, syn Pavol ,dcéra Katarína, vydatá za Juraja Drugetha, a dcéra Anna, vydatá za Mikuláša Zrínskeho. Pavol Nádašdy, ktorý sa v roku 1620 oženil s Juditou Révayovou, mal troch synov, Juraja, Františka a Tomáša, bol dedičný županom v stolici Váš. Zomrel pomerne mladý v roku 1633. Jeho vdova Judita Révayová, ktorá sa vydala za Adama Forgáča, prepustila v roku 1639 polovicu čachtických majetkov svojmu synovi Františkovi. Rodina Alžbety Báthoryovej už za života Františka Nádašdyho bývala v panskom kaštieli, ktorý stal v mestečku Čachticiah.

Poslednou obyvateľkou čachtického hradu z radov majiteľov bola Alžbeta Báthoryová. Po jej smrti hrad slúžil len ako pevnosť, v ktorej sa zdržiaval iba kastelán a drábi.

Dominantou hradu bola vysoká, päťpodlažná veža, ku ktorej priliehala trojpodlažná hlavná obytná budova. Obrane hradu slúžila strážna veža nad hlavnou bránou a dve pomerne mohutné bašty, z korých jedna sa nachádzala v zadnej časti hradného areálu. Hrad sa členil na dolnú, strednú a hornú časť. Priestory dolného a stredného hradu slúžili najmä na hospodárske a obranné účely. Boli tu ubytovacie priestory pre hradný personál, rozličné zásobárne, dielne a kuchyňa. V hornom hrade bola veľká hradná sála, miestnosti kastelána, jedáleň, horná kuchyňa a klenotnica. Súčasťou hlavnej obytnej budovy hradu bola kaplnka, ktorá mala dve poschodia. Pod kaplnkou bola ešte priestranná klenbovitá miestnosť. V hornom hrade sa nachádzala aj cisterna na vodu. Zariadenie hradu v čase Báthoryčky už nebolo kompletné. Viaceré kusy nábytku sa už predtým dostali do kaštieľa. Na hrade zostal len najnevyhnutejší inventár pre kastelána a strážny personál. V miestnosti kastelána Gašpara Očkaya boli stoly, lavice, postele, stoličky a skrine. V kúte stála veľká habánska pec zelenej farby. Zbrojný potenciál hradu v roku 1645 tvorili štyri mažiare, tri halapartne a sedem “ ohnivých gúľ”.Na strážnici nad hlavnou bránou bolo 9 pušiek, v hornom hrade bolo k dispozícii 41 pušiek. V prachovni dolného hradu boli dve tony pušného prachu. Také isté množstvo prachu sa skladovalo aj vo veži horného hradu. V zadnej bašte sa nachádzalo hradné väzenie. Údržbe a vybaveniu hradu sa už v tej dobe nevenovala skoro žiadna pozornosť, preto hrad už dlhší čas chátral. Až prepadnutie Považia turecký vojskom v roku 1663 prinútilo majiteľov, aby sa o hrad starali. František Nádašdy po udalostiach v roku 1663 a 1664 prejavil záujem o opravu hradu a v rokoch 1664 – 1670 vykonali na hrade rozsiahle opravné práce. Opravili sa niektoré múry a strechy, pomocou olova zasklili a obnovili viaceré okná, opravili drevený strop v pivnici, vymenili sa trámy na krove, vybudoval sa aj nový padací most na poschodie, opravili druhú hradnú bránu.

V roku 1670, keď sa skončila renovácia hradu, podarilo sa odhaliť vešeléniovské povstanie, ktorého účastníkom bol aj František Nádašdy. Nádašdyho popravili a všetky jeho majetky skonfiškovali. Cisárske vojsko vyrabovalo, podpálilo a zničilo Čachtický kaštieľ a poškodilo aj hrad. Kráľovská komora napokon predala v roku 1695 skonfiškovanú časť majetku Krištofovi Erdödymu. V prvých rokoch povstania Františka Rákociho /Rákóczi/ II. bola na hrade cisárska posádka. Hrad sa však v júli 1708 dostal po prudkých bojoch do rúk rákociovských povstalcov, no v tom istom roku po trenčianskej bitke sa Čachtického hradu opäť zmocnilo cisárske vojsko. Po týchto bojoch sa hrad už vtedy podobal na zrúcaninu. Odvtedy odoláva neuprosnému zubu času a pomaly sa rozpadáva.

Oznamy:
Momentálne žiadne oznamy.